Ukrajinské rodiny žalujú americké čipové giganty. Tvrdia, že ich súčiastky pomohli Rusku zabíjať civilistov

Súčasťou občianskoprávnej žaloby je aj útok z 8. júla 2024 na najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine Ochmatdyt. Jej cieľom je prinútiť troch hlavných amerických výrobcov čipov prijať zodpovednosť za to, že pomohli Rusku viesť vojnu proti ukrajinským civilistom tým, že nedokázali kontrolovať, kde ich produkty skončia. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

Dôvod žaloby

Napriek rokom sankcií a vývozných obmedzení sa elektronické komponenty vyrobené v USA – ktoré majú jedinečné označenia a nedajú sa kopírovať – naďalej objavujú v ruských riadených strelách a dronoch. Vyšetrovania opakovane odhalili tieto čipy vo vnútri zbraní použitých pri niektorých z najničivejších útokov.

Viac k téme

Ruská raketa zasiahla vládnu budovu v Kyjeve a odhalila záhadu. Kto pašuje západné komponenty do zbraní Moskvy?

A práve s týmto argumentom sa skupina ukrajinských civilistov obrátila na americký súd. Žalobu v ich mene podal americký právnik Mikal C. Watts a mieri proti spoločnostiam Intel Corp., Advanced Micro Devices Inc. (AMD) a Texas Instruments Inc.

Firmy obviňujú z nedbanlivosti, ktorá umožnila, aby ich technológie poháňali zbrane použité pri útokoch na civilistov.

„Tieto čipy sú ako volant v aute. Bez nich rakety a drony nedávajú zmysel,“ povedal Watts na tlačovej konferencii v Kyjeve 10. decembra.

V reakcii pre agentúru Bloomberg spoločnosť Intel uviedla, že „nepodniká v Rusku“, a dodala, že funguje „v prísnom súlade s vývoznými zákonmi, sankciami a reguláciami v USA aj na všetkých trhoch, kde pôsobí, a rovnaké štandardy vyžaduje aj od dodávateľov, zákazníkov a distribútorov“. Texas Instruments a AMD na otázky Bloombergu nereagovali.

Päť konkrétnych prípadov

Právny tím zdokumentoval päť konkrétnych útokov pre počiatočné podanie žaloby, z ktorých všetky boli zamerané na civilnú infraštruktúru bez vojenskej prítomnosti. Spolu ilustrujú vzorec, ktorý podľa právnikov svedčí o zámere Ruska terorizovať civilistov, a nie útočiť na vojenské ciele.

Najstarší prípad sa datuje do 22. marca 2023, keď dron Šáhid zasiahol internát v meste Ržyščiv a zabil deväť civilistov. O mesiac neskôr, 28. apríla 2023, letecký útok zničil deväťposchodový bytový dom v Umane, pričom zahynulo 23 ľudí.

Neskôr v tom istom roku, 13. júna 2023, Rusko podniklo ďalší smrteľný útok na Kryvyj Rih, pri ktorom zahynulo najmenej 12 civilistov a desiatky ďalších utrpeli zranenia.

V roku 2024 nasledoval jeden z najšokujúcejších útokov vojny – úder na Ochmatdyt, najväčšiu detskú nemocnicu na Ukrajine. V ten deň zahynulo v Kyjeve 33 ľudí a ďalších 121 bolo zranených. V roku 2025 teror pokračoval. Dňa 4. apríla zasiahla raketa Iskander-M detské ihrisko v Kryvom Rihu, pričom zahynulo 20 ľudí vrátane deviatich detí.

Viac k téme

Ruské rakety dopadli na obytnú oblasť s ihriskom, medzi 19 obeťami je deväť detí. Kremeľ tvrdí, že zasiahol vojakov

Obchádzanie sankcií

Ako sa však komponenty dostanú do rúk Kremľa? Podľa žaloby technologické spoločnosti riadne nevynucujú kontroly vývozu ani nesledujú konečné miesto určenia svojich produktov. Mnohé komponenty boli nakúpené online vo veľkom množstve a potom odoslané cez tretie krajiny, ako je Irán, Čína a Bulharsko, čo Rusku umožnilo obísť sankcie USA.

„Existujú zoznamy vývozov. Vieme presne, čo vyžaduje licenciu a čo nie. A spoločnosti vedia, komu to predávajú. Namiesto toho sa však spoliehajú na zaškrtávacie políčko s nápisom ‚nezasielam Putinovi‘. To je všetko. Žiadne vynucovanie. Žiadna zodpovednosť,“ povedal Watts.

Firmy obvinil z toho, že uprednostnili zisk pred zodpovednosťou. „Nehovorte, že nedokážete sledovať, kam vaše produkty smerujú. Dokážete to – len to nechcete robiť. Je to výsmech americkým sankčným zákonom,“ dodal.

Za žalobou stojí spomínaný Watts, ktorý v počiatočnom podaní zastupuje 15 ukrajinských rodín, a ukrajinské právne a ľudskoprávne organizácie. Dlhodobým cieľom je rozšíriť prípad o ďalšie dôkazy, ktoré sa postupne zhromažďujú.

Dmytro Afanasjev, právny poradca zapojený do dokumentovania prípadov, vysvetlil, že ide o občianskoprávnu žalobu, čo znamená, že žalobcovia nebudú znášať právne náklady. Ak spor prehrajú, nič nestratia. Ak uspejú, odškodnenie sa bude odvíjať od rozsahu utrpenej ujmy.

„Nejde len o peniaze. Ide o odstrašenie. Ak si tieto spoločnosti uvedomia, že budú čeliť právnym a reputačným dôsledkom, možno konečne uzavrú tieto dodávateľské reťazce,“ povedal Afanasjev.

Právna stratégia má vyvinúť tlak nielen na výrobcov, ale aj na distribútorov a sprostredkovateľov, ktorí umožňujú tok zakázaných technológií cez nepriame kanály.

„Chceme, aby bol tento proces taký drahý a bolestivý, že firmy budú nútené konať. To je náš príspevok k zastaveniu vojny proti civilistom,“ uzavrel Watts.

Rusko útočilo na Kyjev aj 14. novembra, útoky vtedy zasiahli takmer každú obytnú štvrť: