Je vo vesmíre ešte niekto? Ak áno, možno len išiel spať
Ak vo vesmíre nie sme sami, kde teda všetci sú? Táto otázka máta ľudí už desaťročia, nedávno sa však na ňu vedci pokúsili odpovedať novým spôsobom. Mimoriadne vyspelé civilizácie možno nevidia dôvod, prečo by sa mali obťažovať so súčasným vesmírom a čakajú na lepšie časy.
Nová odpoveď na starú otázku
Vesmír je tak obrovský a galaxií, hviezd a planét je v ňom také množstvo, že mnohí považujú za extrémne nepravdepodobné, že sme v ňom sami. Prečo sme však napriek výkonným ďalekohľadom a vedeckému pokroku na žiadnu mimozemskú civilizáciu nenaďabili? Otázka, prečo je tomu tak, je zhmotnená do takzvaného Fermiho paradoxu.
Možných odpovedí je niekoľko. Naše technológie sú možno stále príliš nedokonalé, iné civilizácie sú možno príliš ďaleko, príliš sa od nás líšia alebo je náš vesmír len akýmsi zložitým hologramom, virtuálnou realitou, či ihriskom inej inteligencie. Samozrejme, nemožno zabúdať ani na možnosť, že sme skutočne jedinou z triliónov planét, na ktorej je život.
Oxfordskí vedci najnovšie prišli s novou odpoveďou na otázku z Fermiho paradoxu. Čo ak sa vo vesmíre, ktorý je miliardy rokov starý, skutočne vyskytli iné civilizácie a nevidíme ich preto, lebo sa rozhodli pre hibernáciu? Ich dôvodom môže byť nevyhovujúca teplota vesmíru a čakanie na dobu, keď vychladne.
Príliš horúci vesmír
Vesmír nie je nemenným priestorom, stále sa vyvíja. V periodiku Journal of the British Interplanetary Society rozoberajú traja futurológovia Anders Sandberg, Stuart Armstrong a Milan Cirko predstavu, že súčasný vesmír môže byť pre vzdialenú a vyspelú civilizáciu príliš horúci.
Rovnako ako sa medvede ukladajú k zimnému spánku, aby prekonali zimu, aj civilizácia v určitom štádiu vývoja môže chcieť prečkať nepriaznivé miliardy rokov v umelom spánku.
Ľudstvo divoko experimentuje s virtuálnou realitou. Dá sa povedať, že v nej prostredníctvom televízie, počítačov, smartfónov aj posledných VR zariadení už čiastočne žijeme. Predstavme si podobnú civilizáciu, ktorá je však oveľa staršia. Podľa futurológov existuje reálna možnosť, že dala úplne prednosť nekonečným možnostiam umelej reality pred chradnutím zraniteľných telesných schránok v skutočnom svete.
Ak sa vzdialená civilizácia dostala do plne virtuálneho štádia, dávala by zmysel aj úvaha, že sa rozhodla čakať na lepšie podmienky pre spustenie svojich dátových procesov.
Civilizácia na digitálnom základe môže byť zvlášť citlivá na teplotné podmienky. Ak by sa vesmír ochladil, ako sa to stane o miliardy rokov, digitálne dáta by sa spracovávali rýchlejšie.
Je to ako s obyčajnými počítačmi – ak sa nezahrievajú, fungujú efektívnejšie a spracovávajú viacej dát. Ak sú príliš zahriate, na vaše pokyny reagujú pomalšie a často sa musíte pozerať na proces „loading“.
Aj spiacich možno nájsť
Oxfordskí vizionári tieto problémy preniesli do kozmických rozmerov. Teplota vesmíru sa v súčasnosti pár stupňov nad bodom absolútnej nuly – mínus 270.40 ºC. Aj to je možno pre niekoho priveľa. Existuje nepriama úmera medzi rýchlosťou digitálnych procesov a teplotou. S násobne nižšou teplotou sa násobne zvyšuje aj výkon. O bilióny rokov neskôr by sa podľa výpočtov futurológov mohli informácie spracovávať 1030–krát rýchlejšie ako dnes.
Stav hibernácie však neznamená, že mimozemšťania zostanú neviditeľní. Stopy po ich prítomnosti by sme mohli nájsť napríklad cez nevysvetliteľné úbytky energie. Hasne nám pred očami hviezda, ktorá by mala svoju silu zväčšovať? Niečo zrejme nebude v poriadku.
Je jasné, že zďaleka nie každému odborníkovi sa tieto argumenty zdajú v poriadku. Niektorí jednoducho neveria, že by sa ktorýmkoľvek bytostiam chcelo čakať eóny a eóny len na to, aby mohli efektívnejšie manažovať chod svojej civilizácie.
