Niekto vykríkol: „Prečo nevzlietame?“ Jediný preživší iba párkrát popísal peklo, v ktorom zahynul Demitra
43 obetí zo siedmich štátov. Haváriu lietadla, pri ktorej zahynul takmer kompletný tím ruského hokejového klubu Lokomotiv vrátane slovenského reprezentanta Pavla Demitru, prežili iba dvaja ľudia. Hráč o pár hodín vydýchol naposledy, mechanik žije dodnes. O desivom popoludní pri Jaroslavli zo 7. septembra 2011 však prehovoril iba párkrát.
Možný priebeh jednej z najväčších športových tragédií bol opísaný už mnohokrát. Lietadlo s hráčmi Lokomotivu Jaroslavľ na palube smerovalo na otvárací zápas novej sezóny KHL do bieloruského Minska.
Druhý pilot Igor Ževelov pri vzlete zrejme omylom šliapol na brzdový pedál, čo poslalo lietadlo smerom ku katastrofe.
Skončilo roztrieštené na kusy, troskami bola posiata zem, niektoré časti skončili v rieke Volga.
Zachránili ich aj nezapnuté pásy
Posádka a členovia hokejového tímu nemali veľa šancí na prežitie. Zahynulo mnoho reprezentantov, okrem Demitru aj české trio Jan Marek, Karel Rachůnek a Josef Vašíček. Tých, ktorých nezabil samotný náraz, sa utopili vo vode.
Dvaja cestujúci napriek tomu prežili. Pomohlo im to, že sedeli na konci lietadla a paradoxne aj nezapnutý bezpečnostný pás.
Hokejista Alexander Galimov neprežil o dlho, kvôli popáleninám na 90% tela zomrel po piatich dňoch boja v moskovskej nemocnici.
Jediným preživším tak po pár dňoch zostal letecký mechanik Alexander Sizov, ktorý mal zlomenú panvu, lebku a rebrá, popáleniny pokrývali 15 percent povrchu jeho tela. Počas dlhých týždňov liečenia musel absolvovať niekoľko plastických operácií.
Katastrofu prvýkrát komentoval ešte počas boja na nemocničnom lôžku. „Niektorým sa začalo zdať divné, prečo nevzlietame,“ opísal sekundy pred nešťastím.
„Po chvíli som si aj ja uvedomil, že stále ideme. A keď sa lietadlo konečne odlepilo od zeme, už mi bolo jasné, že do niečoho narazíme. Keď som sa potom prebral, voda okolo mňa bola v plameňoch.“
Keď sa pred jedenástimi rokmi nečakane objavil v súdnej sieni, hroznú skúsenosť opísal podobne.
Veľa nepovedal ani manželke
„Pamätám si, že niekto zakričal: ‚Prečo nevzlietame?!‘ Pozrel som sa z okienka. Bolo jasné, že sme v pohybe. Lietadlo nakoniec stúpalo, ale príliš prudko. Strašne ma to vystrašilo. Všetko okolo sa začalo hýbať. Potom prišiel náraz,“ znela jeho výpoveď.
Sizov nikdy neposkytol rozhovor, kde by prezradil viac. O lietadle, kde zahynuli všetci jeho kluboví kolegovia, mlčal aj v súkromí. „O tom, čo sa stalo, veľa nehovoríme, a to ani medzi sebou. Samozrejme, občas sa o tom letmo zmienime, ale to je všetko. Takúto konverzáciu potom čo najrýchlejšie ukončíme. Pre Sašu je to stále veľmi ťažké,“ priznala rok po nehode Sizovova manželka Svetlana.
Vrásky na čele jej robili aj ruskí novinári, ktorí stáli pred ich bytom. Jeden z nich žene mal povedať, že neodíde, kým mu neposkytne rozhovor.
Vyšetrovanie medzištátneho leteckého výboru bolo ukončené v roku 2014 a ako príčinu tragédie určilo brzdenie pilota počas štartu.
Posádka nebola oprávnená lietať s takým strojom
Posádka vraj tiež nebola dostatočne preškolená a jeden z pilotov bol pod vplyvom lieku, ktorý je nezlučiteľný s riadením lietadiel. Podľa správy ruskej prokuratúry zlyhal aj letiskový personál.
V roku 2012 vyšetrovatelia obvinili zástupcu generálneho riaditeľa leteckej spoločnosti Jak-servis Vadima Timofejeva.
Mal byť zodpovedný za to, že posádka nebola dostatočne kompetentná riadiť lietadlo typu Yak-42.
Vyšetrovanie ruských úradov ukázalo, že to tak naozaj bolo. Timofejev navyše dal veliteľovi povolenie na tragický let na základe sfalšovaných dokumentov.
Po deväť mesiacov trvajúcom procese súd v septembri 2015 vyriekol verdikt. Timofejev dostal päť rokov za mrežami, trest mu však zároveň ihneď odpustili.
Prípad totiž spadal pod amnestiu, ktorá bola vyhlásená pri príležitosti 70. výročia sovietskeho víťazstva v 2. svetovej vojne. Timofejev počas vyšetrovania viackrát uviedol, že sa necíti byť vinný.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"