Višňovský má 50: Zmenila ho smrť Demitru, pred Košicami dal prednosť belasým a malý klub kráľovsky zarobil
Jeden z najlepších obrancov slovenskej hokejovej histórie Ľubomír Višňovský oslavuje v utorok 11. augusta životné jubileum 50 rokov. Vizitku jeho kariéry zdobí najmä zlatá medaila z MS 2002, na ktorých patril ku kľúčovým hráčom slovenského tímu. Výraznú stopu zanechal aj v NHL, v ktorej patril k najproduktívnejším obrancom svojej éry. Charakteristickými znakmi jeho hry boli prehľad, ofenzívne inštinkty a rýchle korčuľovanie.
Hokejovo vyrastal v rodných Topoľčanoch a do „veľkého“ hokeja vstúpil v drese Slovana Bratislava. Už na prahu dospelosti sa etabloval v A-mužstve, ktorému pomohol v rokoch 1998 a 2000 k extraligovému titulu.
Následne sa síce dohodol na spolupráci s Třincom, no výborné výkony na MS 2000 zavŕšené historickou striebornou medailou ho nasmerovali do NHL.
Až ako 23-ročného si ho v následnom drafte vybral klub Los Angeles Kings v 4. kole zo 118. miesta.
Úvodná sezóna za morom ako z profiligového sna
Napriek nižšej draftovej pozícii sa okamžite presadil do prvého tímu „kráľov“ a napokon si nikdy nezahral ani na farme.
Naopak, za výkony v prvej sezóne v NHL sa dostal do All star tímu nováčikov.
Vo farbách Los Angeles niekoľko sezón nastupoval s krajanmi Jozefom Stümpelom a Žigmundom Pálffym. Počas ročníka 2004/2005, keď sa NHL nehrala pre lockout, sa vrátil do Slovana Bratislava, s ktorým získal ďalší extraligový titul.
V drese Kings napokon odohral sedem sezón, po ktorých zamieril v roku 2008 do Edmontonu. Za „olejárov“ odohral iba jeden kompletný ročník, počas ďalšieho ho klub vymenil do Anaheimu.
Prechod z chladného Edmontonu do Kalifornie mu pomohol a v sezóne 2010/2011 sa stal najproduktívnejším obrancom základnej časti NHL.
Mnohých odborníkov prekvapilo, že sa napriek tomu nedostal ani medzi troch kandidátov na cenu Jamesa Norrisa pre najlepšieho obrancu ligy.
Po Demitrovi videl život inak
V roku 2012 priznal, že sa zmenili jeho životné priority a vo veku 36 rokov uvažoval o konci kariéry. „Na život sa už pozerám inak. Zmenila ma aj smrť Paľa Demitru, po ktorej si viac vážim čas s rodinou a deťmi,“ povedal.
V sezóne 2012/2013, ktorú opäť poznačila výluka v NHL, sa znovu objavil v drese Slovana, no v jej závere už hral v zámorskej profilige.
Tentoraz vo farbách New Yorku Islanders, ktorý ho získal výmenou v júli 2012. Z NHL definitívne odišiel v roku 2015, v ktorom sa ešte snažil o angažmán v Chicagu Blackhawks, no neuspel na skúške.
V najprestížnejšej lige odohral počas 14 sezón 883 zápasov základnej časti, v ktorých nazbieral 495 kanadských bodov za 128 gólov a 367 asistencií. V 28 dueloch play off získal osem bodov za asistencie.
Po sezóne 2015/2016, ktorú odohral v drese Slovana v KHL, ukončil kariéru. „Vrátil som sa najmä kvôli ľuďom. Tu som začínal a tu aj končím. Mám najkrajšie spomienky na tunajšie prostredie,“ povedal po poslednom súťažnom zápase kariéry.
Mohol byť ikonou oceliarov
Jeho hokejová stopa pritom mohla byť navždy spojená s Košicami, kde ho veľmi chcelo vidieť vedenie Topoľčian.
„Mal som ponuky z Trenčína, Nitry, Košíc a Slovana. Veľmi ma chceli poslať do Košíc, s ktorými bol vtedajší šéf Topoľčian pán Chvojka už dohodnutý. Ale ja som chcel ísť do Slovana a neľutujem, bol to dobrý krok,“ citoval „Višňu“ Športový čas.
Belasí zaňho zaplatili milión slovenských korún, čo boli na konci 90. rokov obrovské peniaze.
Definitívnu bodku za kariérou dal exhibičným zápasom v deň svojich 40. narodenín. Na zaplnenom Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave sa v ňom stretli legendy Slovana a „Zlatí chlapci“ (výsledok 8:8). Populárny „Višňa“ si zahral za oba tímy.
Kompletná medailová zbierka v slovenskom drese
Dlhé roky bol významnou oporou slovenskej reprezentácie. Desaťkrát sa predstavil na MS, z ktorých má kompletnú medailovú zbierku (1-1-1).
K jeho pamätným momentom zo svetových šampionátov patrí gól v nájazdovom rozstrele proti Slovinsku v druhom zápase baráže o zotrvanie v elitnej kategórii, ktorým rozhodol o víťazstve SR.
V najcennejšom drese si zahral na štyroch ZOH a reprezentoval aj na Svetovom pohári.
Osemkrát získal ocenenie pre najlepšieho obrancu v ankete Zlatý puk. V roku 2005 ho vyhlásili za najlepšieho hokejistu Slovenska. Po ukončení hráčskej kariéry sa zúčastnil na viacerých exhibičných zápasoch.
S bývalou manželkou Katarínou, s ktorou sa rozviedol po 14 rokoch, má syna Maxima a dcéru Lilly.
Hokeju sa venoval aj Ľubomírov starší brat Tibor, ktorý bol útočník a v slovenskej extralige odohral 16 sezón.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"