Pilotovi sa pozrel do očí tesne pred nárazom do budovy. Záchrana v pekle dvojičiek zrodila bratstvo na celý život

Ako informuje denník The Guardian, takmer 3 000 ľudí zahynulo pri teroristických útokoch v New Yorku a Washingtone. Praimnath a Clark pritom patrili medzi štyroch ľudí, o ktorých je známe, že prežili napriek tomu, že sa v čase útoku nachádzali nad miestom nárazu v jednej z veží Svetového obchodného centra.

Clark mal v tom čase 54 rokov a pracoval ako viceprezident finančnej spoločnosti Euro Brokers na 84. poschodí južnej veže. Praimnath, ktorý pracoval vo Fuji Bank, sedel o tri poschodia nižšie.

Lietadlo smerovalo priamo na neho

Keď prvé lietadlo narazilo do severnej veže, Clark si spočiatku myslel, že nebezpečenstvo sa týka iba susednej budovy. Ako bývalý požiarny dozorca preto začal pomáhať kolegom dostať sa do bezpečia.

Praimnath pracoval vo Fuji Bank na 81. poschodí. Keď prvé lietadlo narazilo do severnej veže, spočiatku netušil, že o niekoľko minút bude bojovať o vlastný život. Telefonoval s kolegom v Chicagu, ktorý ho presviedčal, aby z budovy odišiel. Potom sa však pozrel smerom k Soche slobody a všimol si ďalšie lietadlo.

Stroj sa približoval priamo k jeho kancelárii. Praimnath sa pokúsil ukryť pod pracovným stolom. O niekoľko sekúnd neskôr Boeing 767 narazil do budovy.

Náraz zasiahol poschodia 77 až 85. Zničil steny, poškodil elektrické rozvody a do kancelárií vrhol trosky a horiace palivo. Praimnath zostal zasypaný a obklopený plameňmi.

„Lietadlo smerovalo rovno na mňa. Stihol som sa pozrieť pilotovi priamo do očí. Pustil som telefón z ruky a s krikom som vyhŕkol: ‚Pane Bože, toto nezvládnem. Je to v tvojich rukách,‘“ spomínal neskôr na okamih, keď sa lietadlo blížilo k budove.

Clark prežíval vlastné peklo

O tri poschodia vyššie zažíval Clark vlastnú nočnú moru. Náraz lietadla rozmetal jeho kanceláriu. Zo stropu padali klimatizačné potrubia, osvetlenie a ďalšie časti vybavenia. Budova sa niekoľko sekúnd nebezpečne nakláňala. Keď sa ustálila, Clark zhromaždil skupinu šiestich či siedmich kolegov a zamieril k schodisku.

Dve schodiská boli zničené, tretie však zostalo priechodné. Práve vtedy Clark začul volanie o pomoc: „Pomoc, som zasypaný. Nemôžem dýchať.“

Čítajte viac

Údajný strojca útokov z 11. septembra sa trestu smrti zatiaľ nevyhne. Dohoda padla, súdu sa dočká až po 27 rokoch

Spod trosiek započul hlas

Clark sa vrátil a cez poškodenú stenu prenikol do zničenej kancelárie. V tme začul Praimnathov hlas, ktorý bol stále zasypaný. Praimnath bol po náraze dočasne hluchý, takže spočiatku nepočul človeka, ktorý ho prišiel hľadať.

„Stále si pamätám, ako sa približovali plamene a ja som kričal: ‚Bože, pošli niekoho, nechcem zomrieť.‘ Plazil som sa preč od plameňov a vyhýbal sa všetkým káblom, ktoré viseli zo stropu a skratovali, pretože sa spustil sprinklerový systém,“ spomínal. Clark si však napokon všimol ruku vyčnievajúcu z otvoru v poškodenej stene a druhého muža vytiahol von.

Chytil Praimnatha za ruky a vytiahol ho ponad priečku. Pod Clarkom sa však vzápätí prepadol stôl a obaja muži sa zrútili na podlahu. Vtedy sa prvýkrát stretli.

Clark si dodnes pamätá, čo nasledovalo. Praimnath ho pobozkal a predstavil sa. Povedal mu, že od tej chvíle budú bratmi na celý život. Clark mu odvetil, že nemá žiadnych súrodencov. Keď si všimol, že obaja majú poranené ruky, spojil ich. „V skutočnosti budeme pokrvní bratia na celý život. Poď, kamarát. Poďme domov,“ povedal mu. A práve tam vzniklo priateľstvo, ktoré trvá dodnes.

Clark sa potom rozhodol pokračovať po schodoch smerom nadol. Viacerí jeho kolegovia sa naopak vydali nahor v presvedčení, že bezpečie nájdu na streche. Pri kolapse budovy však zahynuli. Zo spoločnosti Euro Brokers zomrelo 61 ľudí.

Clark a Praimnath sa napokon dostali von. Záchranári ich však okamžite vyzvali, aby utekali. Krátko nato sa južná veža zrútila a ulicami sa prehnala obrovská vlna prachu a trosiek.

Prežili, no trauma pokračovala

Obaja muži sa po útokoch vyrovnávali s následkami odlišne. Clark podľa denníka The Guardian neutrpel výrazné dlhodobé psychické problémy. Praimnath však po návrate domov trpel vážnou stratou pamäti a určitý čas nedokázal správne rozoznávať ani svojich blízkych.

Jeho manželka sa oňho starala, až kým sa jeho stav nezačal zlepšovať. Keď sa v októbri vrátil do práce, stále mal problémy s orientáciou a musel si presnú trasu do zamestnania zakresľovať do mapy. „Postupne sa kúsky začali vracať,“ opísal neskôr svoje zotavovanie.

Písali sme

New York po útoku na dvojičky klamal o toxickom vzduchu. Zverejnili dokumenty, ktoré dokazujú vedomé zavádzanie verejnosti

Ich príbeh sa však útokmi neskončil. Počas nasledujúceho štvrťstoročia zostali v kontakte, stretávali sa pri rodinných udalostiach a navzájom si predstavovali svojich priateľov ako členov jednej rodiny.

Praimnath sa neskôr stal pastorom a začal svoj príbeh rozprávať v kostoloch, školách či na vojenských základniach. Prežil pritom aj ďalšie vážne zdravotné problémy vrátane leukémie, ťažkého priebehu covidu a následnej operácie srdca.

Clark zase začal po útokoch výraznejšie vystupovať proti vojne. Pri príležitosti 25. výročia 11. septembra hovorí najmä o tom, čo podľa neho udalosti ukázali o ľudskej odolnosti, ale aj o dôsledkoch násilia.

Svoj príbeh hovoria aj po rokoch

Dnes už obaja muži hovoria o udalosti, ktorá ich spojila, ako o súčasti vlastného života. Ich príbeh pritom začína v okamihu, keď jeden z nich zostal zavalený v horiacej kancelárii a druhý sa napriek nebezpečenstvu rozhodol vrátiť.

The Guardian pripomína, že pre novú generáciu je 11. september čoraz viac historickou udalosťou a nie osobnou spomienkou. Obaja muži preto svoj príbeh rozprávajú aj mladým ľuďom, ktorí sa narodili až po útokoch.

Praimnath pri tom zdôrazňuje, že v troskách 81. poschodia prestali existovať rozdiely medzi ľuďmi. Nezáležalo na tom, kto bol republikán alebo demokrat, ani na farbe pleti. V tej chvíli sa podľa neho dvaja cudzinci snažili iba nájsť cestu von.

Z náhodného stretnutia v jednej z najtragickejších chvíľ amerických dejín tak vzniklo priateľstvo, ktoré pretrvalo štvrťstoročie.