Vďačíme za vznik života na Zemi obrovskej výkalovej explózii? Vedci tvrdia, že praveké fekálie naštartovali evolúciu
Vďačíme za existenciu zložitého života na Zemi obrovskej „výkalovej explózii“? Možno. Naznačuje to nová štúdia výskumníkov z Flindersovej univerzity, ktorú uverejnil časopis Trends in Ecology & Evolution.
Výkaly pravekých morských živočíchov mohli pred stovkami miliónov rokov výrazne meniť chemické zloženie oceánov a kolobeh živín. Vedci sa domnievajú, že práve tento proces mohol prispieť ku kambrickej explózii, počas ktorej sa prudko zvýšila rozmanitosť živočíšneho života. Píše server BBC Science Focus.
Prehliadané výkaly
Podľa vedcov mohlo hromadenie výkalov primitívnych morských živočíchov výrazne prispieť ku kambrickej explózii spred približne 540 miliónov rokov, keď sa začala prudko zvyšovať rozmanitosť živočíšneho života.
Pripomínali paprade, klonovali sa ako jahody. Prvé živočíchy sa rozmnožovali tak zle, že brzdili evolúciu
Výskumníci z Flindersovej univerzity vo svojej štúdii tvrdia, že táto „fekálna revolúcia“ pomáhala meniť dávne morské ekosystémy a podporovala evolúciu. „Popri rastúcej hladine kyslíka a ďalších faktoroch sa význam výkalov v dávnych ekosystémoch často prehliada,“ uviedol výskumník z univerzity Russell Bicknell.
Zdroj poznatkov
Vysvetlil, že „čoraz sofistikovanejšie tráviace systémy“ boli súčasťou širšieho procesu, ktorý pomáhal dostávať do dávnych oceánov väčšie množstvo živín.
Práve tento proces podľa neho urýchlil rozvoj morských ekosystémov na prelome ediakarského a kambrického obdobia. Dôležitým zdrojom poznatkov sú fosilizované výkaly, teda koprolity, ktorých rozmanitosť sa počas kambria postupne zvyšovala.
„Výkaly zahŕňajú všetko od mikroskopických peliet až po centimetrové koprolity obsahujúce schránky a ďalšie úlomky živočíchov,“ povedal Bicknell.
Ako dodal, „z fosílneho záznamu je zrejmé, že vývoj spôsobov získavania potravy súvisel s produkciou a distribúciou organického uhlíka a živín. Postupne sa tak začali vytvárať podmienky, aké dnes pozorujeme v moderných oceánoch a neskôr aj na súši, kde sa hnojivá v súčasnosti využívajú na produkciu potravín“.