Krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku priniesli politické zemetrasenie. Krajne pravicová AfD získala takmer 44 percent hlasov

V krajinských voľbách vo východonemeckej spolkovej zemi Sasko-Anhaltsko zvíťazila v nedeľu strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú krajinská tajná služba od roku 2023 považuje za preukázateľne pravicovo extremistickú. Získala 43,8 percenta hlasov.

Nezískala však väčšinu mandátov a zostavovanie budúcej zemskej vlády tak bude zložité. Zatiaľ čo AfD oslavuje víťazstvo ako historické a oslnivé, kancelár Friedrich Merz povedal, že jeho Kresťanskodemokratická únia (CDU) utrpela najhoršiu porážku za desiatky rokov. V reformách chce však pokračovať. Český premiér Andrej Babiš mieni, že víťazstvo AfD v krajinských voľbách pre Česko nič neznamená.

CDU získala vo voľbách 17,2 percenta hlasov, pričom pri hlasovaní pred piatimi rokmi to bolo 37,1 percenta. Do snemu v Magdeburgu sa dostali ešte sociálni demokrati (SPD), Zelení, radikálne ľavicová strana Ľavica a so ziskom tesne nad päť percent tiež ľavicovo populistické a proruské Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW). Práve posledná menovaná strana by mohla umožniť vznik prvej krajinskej vlády AfD.

Historický úspech a povolebná matematika

Spolupredsedníčka AfD Alice Weidelová označila víťazstvo za historické a za oslnivý úspech. Nemci podľa nej chcú zmenu a súčasný kancelár Merz je pre Nemecko a jeho blahobyt už len záťažou. Volebný líder AfD v Sasku-Anhaltsku Ulrich Siegmund povedal, že jeho strana dostala od voličov úplne jasný mandát, aby zostavila novú krajinskú vládu. Zdôraznil, že chce teraz rokovať so všetkými stranami zastúpenými v sneme aj s jednotlivými poslancami, chce však zasadnúť ako premiér len do čela stabilnej koalície.

Keď zvoleniu do funkcie by Siegmundovi mohla pomôcť BSW. Už pred voľbami a dnes znovu strana uviedla, že pre neho nebude v sneme hlasovať, v prípadnom treťom kole voľby premiéra by sa však zdržala. V treťom kole na zvolenie sasko-anhaltským premiérom stačí už len väčšina odovzdaných hlasov namiesto väčšiny hlasov všetkých členov snemu.

Reakcie politikov a obavy v spoločnosti

Nemecké médiá o nedeľných voľbách píšu ako o politickom zemetrasení, triumfe pravicových extrémistov či o zrútení politického stredu. Poukazujú tiež na debakel CDU a na to, že hlasovanie bude mať dopad taktiež na politiku v Berlíne. To pripustil aj kancelár Merz, ktorý povedal, že voľby Nemecko zmenili a nemožno pokračovať ako predtým. Nemcov uistil, že štátne inštitúcie sú „obranyschopné a stabilné“, partnerov v Európe a vo svete, že Nemecko zachová svoje „politické zriadenie a pevné zakotvenie v Európe“. „Vieme, že Nemecko má zvláštnu zodpovednosť kvôli svojim dejinám,“ povedal. Zároveň dodal, že jeho vláda neopustí reformný kurz, pretože Nemecko hlboké reformy potrebuje. Vláda i on samotný ich vraj len budú musieť ľuďom lepšie vysvetľovať.

Čítajte viac

Nemeckí extrémisti budú prvýkrát vládnuť. Voľby v Sasku-Anhaltsku vyhrala s náskokom AfD

Okrem nemeckých politikov a médií na výsledok volieb v Sasku-Anhaltsku reagoval aj rad zahraničných politikov. Znepokojenie vyjadrili napríklad poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski a francúzsky minister financií Roland Lescure. Úspech politických spojencov naopak potešil bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána. Slovenský premiér Robert Fico vyjadril želanie, aby výsledok nemeckých regionálnych volieb neviedol k snahám ho zamaskovať „ponukou vojny s Ruskom“. Podľa českého premiéra Babiša však výsledok volieb pre Česko nič neznamená. Babiš uviedol, že Nemecko urobilo fatálne chyby ukončením výroby elektrickej energie z jadra a pozvaním migrantov.

Pred dôsledkami víťazstva AfD varovali dnes zástupcovia nemeckého hospodárstva, cirkví aj tureckej a židovskej obce. Podľa predsedu Zväzu nemeckého maloobchodu (HDE) Alexandera von Preena vedú snahy o izoláciu a vyčleňovanie na scestie. Veľké obavy vyvolal výsledok u katolíckej a evanjelickej cirkvi v Sasku-Anhaltsku. Zástupcovia tureckej menšiny varujú pred násilím.

Ďalšie hlasovania už o dva týždne

Sasko-Anhaltsko je spolková krajina na východe Nemecka, ktorá vznikla po zániku Nemeckej demokratickej republiky (NDR) v roku 1990. Má zhruba 2,1 milióna obyvateľov, z toho 1,7 milióna oprávnených voličov. Najväčšími mestami sú metropola Magdeburg s 240-tisíc obyvateľmi a Halle s 220-tisíc. V rámci Nemecka patrí Sasko-Anhaltsko k krajinám s najslabšími hospodárskymi výsledkami.

Už o dva týždne sa budú v Nemecku konať ďalšie voľby. Hlasovať o novom zložení snemu budú ľudia vo východonemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predné Pomoransko, ktoré má 1,6 milióna obyvateľov, a tiež v hlavnom meste Berlíne, v ktorom žije zhruba 3,9 milióna ľudí. V Meklenbursku-Prednom Pomoransku podľa prieskumov taktiež zvíťazí AfD, a to so ziskom 35 až 37 percent hlasov. V nemeckej metropole sa na prvej priečke v prieskumoch striedajú CDU, AfD a Ľavica.