Prasacia oblička fungovala v tele muža rekordne dlho. Vedci objasňujú, prečo po 271 dňoch zlyhala
Americkí lekári zaznamenali prelom v transplantáciách orgánov z iných živočíšnych druhov. Geneticky upravená prasačia oblička fungovala v tele 66-ročného pacienta 271 dní. Je to doteraz najdlhší zdokumentovaný prípad v histórii.
Zákrok uskutočnil tím v nemocnici Mass General Brigham a zistenia publikoval lekársky časopis The Lancet. S príbehom prišiel portál BBC.
Chronický nedostatok ľudských darcov stavia pacientov do náročnej a ohrozujúcej situácie. V Spojených štátoch čaká na obličku približne 100-tisíc ľudí, pričom lekári ročne vykonajú len 25-tisíc transplantácií.
Priemerná čakacia doba dosahuje sedem rokov, no pacienti na dialýze prežívajú v priemere len päť rokov.
Tim Andrews, ktorý trpel konečným štádiom zlyhania obličiek v dôsledku diabetu druhého typu, podstúpil experimentálny zákrok 25. januára 2025. Transplantovaný orgán začal pracovať okamžite.
„Náhlil ma čas... začínalo to byť veľmi deprimujúce. Nádej je tá najdôležitejšia vec, šanca oslobodiť sa od prístroja a žiť svoj život,“ uviedol Andrews.
Oblička z ošípanej poskytla pacientovi 271 dní bez nutnosti pravidelného čistenia krvi. Orgán napokon v októbri toho istého roka zlyhal a lekári ho museli vyoperovať.
Slovenská medicína píše históriu. Lekári v Banskej Bystrici úspešne vykonali prvú robotickú operáciu pečene u dieťaťa
Pacient následne absolvoval 82 dní dialýzy, kým v januári 2026 získal obličku od ľudského darcu, ktorá funguje bez komplikácií.
Úprava genetického kódu
Priama transplantácia bežného prasačieho orgánu do ľudského tela nie je možná. Imunitný systém človeka by cudzí orgán okamžite identifikoval a do niekoľkých minút zničil.
Výskumníci preto využili miniatúrne ošípané plemená Yucatan, ktoré prešli 69 genetickými modifikáciami. Úpravy odstránili vlastnosti prasačích buniek dráždiace ľudskú imunitu, pridali maskovaciu ľudskú DNA a deaktivovali vírusy v prasacom genóme.
Napriek úprave sa po šiestich mesiacoch objavilo poškodenie ciev v obličke a zápal. Presné príčiny zlyhania lekári doteraz objasňujú, keďže v tele nenamerali prítomnosť protilátok útočiacich na štruktúru orgánu.
„Čelíme kríze pre nedostatok orgánov dostupných na transplantáciu. Veľmi tvrdo pracujeme na tom, aby sme priniesli nádej, a naozaj cítime, že xenotransplantácia môže byť alternatívou pre pacientov, ktorí nemajú živého darcu,“ vysvetlil lekár Leonardo Riella z centra pre transplantačné vedy v Mass General Brigham.
Autori výskumnej správy v časopise The Lancet dopĺňajú, že prípad potvrdil vysoký potenciál xenotransplantácií, no zároveň poukázal na biologické prekážky, ktoré musí veda v budúcnosti prekonať.