Ak sa jej samček nepáči, kopne ho do tváre. Vedci odhalili rozdiely v mozgoch mušiek a čo majú spoločné s ľuďmi

Vedci v Cambridgei po prvýkrát detailne porovnali mozog samčeka a samičky ovocnej mušky a zmapovali všetkých 124 miliónov nervových spojov. Hoci sa obe pohlavia zhodujú v 95 percentách buniek, zvyšných päť percent vytvára rozdiely.

Ovocná muška
Foto: Profimedia
Ovocná muška.

Unikátne zapojenie nervov vysvetľuje samčiu agresiu, prenasledovanie samičky aj to, ako samčekovia vytvárajú špeciálne zvuky krídlami pri dvorení samičkám.

Rozdiely skrýva len päť percent buniek

Výskumníci nakreslili podrobnú trojrozmernú mapu všetkých 124 miliónov spojov v mozgu samčeka a porovnali ju so staršou mapou samičky. Výsledky ukázali, že väčšina mozgu funguje u oboch pohlaví rovnako. Zvyšná malá časť však mení ich správanie.

„Očakávali sme, že nájdeme rozdiely, našli sme ich a výsledky nás nadchli,“ uviedla spoluautorka štúdie doktorka Isabella Beckettová.

Vedci objavili presné nervové dráhy, ktoré samčekom pomáhajú očami lepšie sledovať pohybujúcu sa samičku.

Rovnako našli oveľa viac spojov pre agresívne správanie, keďže samčekovia medzi sebou bojujú oveľa častejšie, uviedlo BBC.

Ako funguje zvukové dvorenie

Osobitný nervový obvod riadi správanie pri dvorení. Samčekovia vábia samičky tým, že rýchlo rozvibrujú krídla, čím vytvoria veľmi konkrétny zvuk.

„Súčasťou dvorenia je aj vydávanie zvuku smerom k samičke. Tento zvuk vzniká vibrovaním krídel, čím samček vytvára veľmi špecifickú melódiu. Ak sa samičke páči, dovolí mu priblížiť sa. Ak sa jej nepáči alebo nemá záujem, jednoducho ho odmietne, čo môže skončiť aj kopancom do tváre,“ uviedol doktor Philipp Schlegel.

Od dvoch génov k výskumu chorôb a AI

Tri hlavné rozdiely v mozgu riadia dva známe gény. Vedci o týchto génoch vedeli už dlho, no až teraz prvýkrát na vlastné oči vidia skutočné nervové siete, ktoré tieto gény v mozgu vytvárajú.

Podľa odborníkov výskum neslúži na vysvetľovanie rozdielov medzi mužmi a ženami, keďže ľudské správanie je oveľa zložitejšie. Pomáha však pochopiť, ako gény ovplyvňujú vývoj mozgu.

„U ľudí existujú vzorce správania, ktoré majú silný genetický základ. V súčasnosti poznáme mnoho genetických variantov spojených so schizofréniou alebo poruchami autistického spektra, ktorým stále plne nerozumieme,“ vysvetlil vedúci výskumu profesor Gregory Jefferis.

Zmapované biologické siete navyše začínajú využívať aj výskumníci umelej inteligencie, ktorí sa z nich snažia čerpať inšpiráciu pre lepšie fungovanie a riadenie počítačových systémov.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"