Európa chce viac jadra, no klíma jej to sťažuje. Za problémom je jav, ktorý bude čoraz ťažšie ignorovať
Európa chce v najbližších desaťročiach výrazne posilniť jadrovú energetiku, globálne otepľovanie však môže jej plány skomplikovať. Extrémne horúčavy, sucho a klesajúce hladiny riek už toto leto prinútili viaceré elektrárne obmedziť výrobu či odstaviť reaktory.
Jediná bulharská jadrová elektráreň obmedzila výrobu. Rumunsko dokonca odstrelilo skalu, aby udržalo prietok vody, napokon však muselo odstaviť oba svoje reaktory. Maďarsko sa len tesne vyhlo odstaveniu svojej jedinej jadrovej elektrárne, ktorá vyrába polovicu elektriny v krajine, no jej výkon znížilo o tri štvrtiny. Vo Francúzsku musel rekordný počet reaktorov zastaviť alebo obmedziť výrobu.
Problémom je aj rastúca teplota vôd, rastúci počet lesných požiarov, búrok či povodní. Píše Politico.
Situácie z tohto leta sa budú opakovať
Európa chce výrazne rozšíriť jadrovú energetiku, aby pokryla rastúci dopyt po elektrine a zároveň plnila klimatické ciele. Práve globálne otepľovanie však tieto plány začína komplikovať.
Horúčavy a sucho v júli a auguste znížili hladiny európskych riek na rekordné minimá, čo viacerým jadrovým elektrárňam skomplikovalo chladenie reaktorov a prinútilo ich obmedziť výrobu či pristúpiť k odstávkam. Vlády a energetické firmy preto uvažujú, ako pri výstavbe nových elektrární zohľadniť rastúce klimatické riziká.
S problémami sa toto leto stretlo Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Francúzsko a v júni aj Švajčiarsko.
„Je jasné, že takéto situácie budeme vídať čoraz častejšie,“ povedal profesor dejín technológií na švédskom Kráľovskom technologickom inštitúte KTH Per Högselius o odstávkach a obmedzovaní výroby. Ako dodal, klimatická zmena robí jadrovú energetiku čoraz nepredvídateľnejšou.
Následky pocíti ako prvá Európa
Klimatické riziká prichádzajú v čase, keď sa jadrová energetika vo svete opäť dostáva do popredia. Koalícia krajín EÚ chce do polovice storočia zvýšiť jadrovú výrobu o 50 percent, Spojené kráľovstvo plánuje svoju kapacitu štvornásobne zvýšiť a podobné ambície majú aj Spojené štáty.
Práve Európa je však zraniteľná výraznejšie, keďže sa otepľuje najrýchlejšie zo všetkých kontinentov. Mnohé reaktory stoja pri riekach alebo využívajú chladiace nádrže, ktoré počas sucha strácajú svoju spoľahlivosť.
„Európa preto niektoré z týchto dôsledkov pocíti medzi prvými,“ uviedol Brent Wanner z Medzinárodnej energetickej agentúry. Ako doplnil Högselius, takmer všetky jadrové elektrárne boli projektované v 70. a 80. rokoch, teda v čase, keď bola klíma iná.
To však platí aj pre reaktory v ďalších častiach sveta, hoci konkrétne riziká sa medzi regiónmi líšia.
„Viac ako 70 percent inštalovaného výkonu, ktorý je v prevádzke alebo vo výstavbe, sa nachádza v troch regiónoch – vo východnej časti Severnej Ameriky, v západnej a strednej Európe a vo východnej Ázii. Všetky tieto oblasti budú v budúcnosti čeliť širokému spektru klimatických hrozieb vrátane extrémnych horúčav, silných zrážok, pobrežných a riečnych povodní či tropických cyklónov,“ napísala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v roku 2022.
Rizikom sú aj medúzy
Podľa MAAE bolo v roku 2022 približne 15 percent svetových reaktorov závislých od sladkej vody, ktorej dostupnosť už ovplyvňovalo otepľovanie. Do 20 rokov by sa tento podiel mohol zvýšiť na štvrtinu.
Najväčšie riziko sucha hrozí Európe a južnej Ázii, zatiaľ čo elektrárne na pobrežiach čelia skôr búrkam, cyklónom či rastu hladiny oceánov. Ďalším problémom sú medúzy, ktoré sa v teplejších vodách premnožujú a môžu upchať čerpacie systémy elektrární, čo sa toto leto udialo vo Francúzsku.
MAAE zároveň upozorňuje, že výpadky sú častejšie v lete a od roku 1990 ich pribúda. „Ak však horúčavy trvajú dva, tri týždne alebo mesiac, je to oveľa náročnejšie. Pre systém je to omnoho väčšia záťaž,“ povedal Wanner.
Prispôsobíme sa?
Extrémne počasie zatiaľ Európu neodradilo od rozširovania jadrovej energetiky, no vlády a firmy už prispôsobujú svoje plány novým rizikám.
Francúzska štátna jadrová spoločnosť EDF chce do roku 2040 investovať 4,3 miliardy eur do zvýšenia odolnosti elektrární voči klimatickej zmene. Maďarsko prehodnocuje rozšírenie elektrárne, ktorej chladiaci systém podľa premiéra nie je pripravený na dôsledky globálneho otepľovania. Rumunsko svoje jadrové ambície nemení, no zdôrazňuje potrebu dôkladnejšie posudzovať klimatické a hydrologické podmienky.
Pri nových projektoch bude preto čoraz dôležitejší aj výber lokality. „Prevažná väčšina nových stavieb vzniká na pobreží,“ povedal Wanner. „Do istej miery sa to už rieši samotným spôsobom, akým sa nové projekty plánujú.“
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"