Ústava vznikla za tri týždne, no tie nestačili, dnes odhaľuje „míny“, tvrdí Chmelár. Podľa neho sa do nej dávajú aj „nezmysly“
Ústava Slovenskej republiky má byť základným zákonom štátu, no podľa Eduarda Chmelára sa s ňou na Slovensku často nezaobchádza s dostatočnou úctou. Historik a bývalý poradca premiéra pripúšťa diskusiu o jej úpravách, upozorňuje však, že tá súčasná vznikala iba tri týždne a práve preto sa v nej dnes postupne odhaľujú „míny“.
Ústava patrí medzi základné piliere fungovania štátu. Na Slovensku sa však podľa Chmelára čoraz viac ukazuje, že samotný text najvyššieho zákona krajiny nedokáže vyriešiť všetky problémy, ktoré prináša politická prax.
Úvahy o novej ústave preto nepovažuje za tabu. Práve naopak. Pripomína, že slovenské dejiny poznajú situáciu, keď jednotlivé politické generácie prichádzali s vlastnou predstavou usporiadania štátu.
„Keď sme tu hovorili o tradícii, tak medzi naše tradície patrí aj to, že každá generácia, každá politická generácia vyprodukovala vlastnú ústavu. Čiže je úplne legitímne uvažovať o novej ústave tým skôr, že táto ústava bola vypracovaná za tri týždne,“ pripomenul.
Práve rýchlosť jej vzniku považuje za jeden z dôvodov, prečo sa dnes ukazujú slabé miesta, ktoré pri jej prijímaní nemuseli byť také viditeľné.
„Ako klobúk dolu pred jej tvorcami, ale každý, hádam, uzná, že ústavy veľkých štátov sa tvorili roky diskusiami,“ upozornil na jej chabé základy.
Podľa Chmelára preto jednoducho nie je možné za niekoľko týždňov vytvoriť dokument, ktorý by dokázal dokonale pokryť všetky situácie a zároveň odolal politickému vývoju nasledujúcich desaťročí.
„A dnes prichádzame postupne na tie míny,“ povedal. Práve tieto nedostatky sa podľa neho v politickej praxi postupne odhaľujú. Ústava sa mení, dopĺňa a prispôsobuje aktuálnym politickým potrebám.
Najprv úctu k ústave, až potom jej zmeny
Ešte pred samotnou debatou o novej ústave by podľa historika mala prísť oveľa zásadnejšia otázka – či sa pravidlá, ktoré už máme, vôbec dodržiavajú.
„Ústava je niečo ako svetská Biblia, veď sa na ňu aj prisahá. No namiesto toho, aby sme ju mali v úcte, sú do nej dávané aj nezmysly. A to preto, že nie je chránená. A potom je taká trhaná,“ upozornil s tým, že problém nevidí ani tak v jej texte, ale najmä v spôsobe, ako k nej pristupuje politická moc.
Práve jej dodržiavanie považuje za základ fungovania právneho štátu. Ak sa totiž pravidlá menia podľa momentálnej politickej situácie, môže sa podľa neho oslabiť samotná stabilita ústavného systému.
Chmelár preto hovorí aj o potrebe lepšej ochrany ústavy pred účelovými zmenami. Jednou z možností by podľa neho mohlo byť zvýšenie počtu hlasov potrebných na zmenu ústavy. Inou cestou, ktorú využívajú aj niektoré krajiny Európskej únie, je schválenie ústavnej zmeny priamo občanmi.
„A to by sa malo zabezpečiť buď posilneným kvórom v parlamente, alebo ako je to v mnohých krajinách EÚ, že každá zmena ústavy musí byť odobraná referendom,“ dodal.
Moc pochádza z ľudu
Ústavná debata zároveň otvára ďalšiu otázku – aké silné postavenie majú mať samotní občania. Do popredia sa preto dostáva aj referendum, ktoré môže byť nástrojom priamej demokracie, no na Slovensku je jeho využitie dlhodobo predmetom sporov.
Jednou z aktuálnych otázok je aj možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu prostredníctvom referenda. Chmelár takúto možnosť podporuje, no zároveň upozorňuje, že samotná zmena pravidiel pre predčasné voľby problém nevyrieši.
„Ja som za to už len z dôvodu, že podľa ústavy moc pochádza z ľudu a ten ľud musí mať právo aj odobrať tú moc, čiže ja som za to, aby sa takáto právomoc do ústavy dostala, ale opäť nie je to systémové riešenie,“ pripomenul občanom, kto skutočne vládne v demokratickom štáte.
Paralyzované referendum
Historik zároveň pripomenil, že myšlienka referenda nie je v slovenskom a československom prostredí nová. Už Washingtonská deklarácia, ktorú spomína v súvislosti so vznikom Československa, počítala s týmto inštitútom.
Napriek tomu podľa Chmelára ani po viac ako storočí nie je otázka referenda na Slovensku uspokojivo vyriešená.
Problém vidí predovšetkým v nastavení podmienok, ktoré podľa neho občanom neposkytujú dostatočnú motiváciu zúčastniť sa na hlasovaní.
„Ak chceme mať referendum v ústavnom systéme, musíme zjednodušiť alebo upraviť pravidlá tak, aby bolo referendum funkčné. Dnes je fakticky paralyzované,“ nešetril kritikou.
Odmieta preto predstavu, že by sa debata o referende mala zúžiť iba na otázku o predčasných parlamentných voľbách. Podľa neho ide o oveľa širší problém fungovania priamej demokracie: „A nie je to len otázka vyhlásenia predčasných volieb. My musíme to nastavenie zmeniť tak, aby občania boli motivovaní a aby vedeli, že to referendum prejde.“
Podľa Chmelára je preto potrebná širšia ústavná debata. Nemala by sa však začínať iba otázkou, ako ústavu zmeniť, ale aj tým, ako zabezpečiť, aby bola rešpektovaná a chránená pred politickými zásahmi.
„A hovorím, že takto nastavený inštitút nepotrebujeme, lebo je nefunkčný. Toto musíme zmeniť komplexne a nielen pri otázke predčasných volieb,“ dodal.
Celú epizódu relácie Téma s Eduardom Chmelárom si môžete pozrieť aj tu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"