Kvórum je nepriateľom demokracie, tvrdí ústavný právnik. Súčasné pravidlá podľa neho ľudí od hlasovania skôr odrádzajú

25.4.2026 16:40 , Aktualizované: 26.4.2026 13:50

V histórii Slovenskej republiky sa doteraz uskutočnilo deväť referend, no len jediné bolo úspešné. Hlavnou prekážkou je zákonná podmienka, podľa ktorej sa na hlasovaní musí zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka je takéto nastavenie v skutočnosti bariérou pre priamu demokraciu.

Súčasné nastavenie odrádza občanov od účasti na správe vecí verejných. „To kvórum, ktoré máme my, tak ono je v skutočnosti nepriateľom demokracie. Pretože to kvórum vás odrádza od toho, aby ste vôbec prišli na to referendum,“ vysvetľuje Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva PraF UK. Ak totiž odporcovia otázky vedia, že stačí neprísť a referendum bude neplatné, demotivuje to aj zvyšok voličov.

Politici pripúšťajú diskusiu o zmenách

Zástupcovia koalície aj opozície si uvedomujú, že súčasný stav je neefektívny a často vedie k „vyhodeným“ miliónom eur. Poslanec Gábor Grendel (Hnutie Slovensko) vidí dve možné riešenia. „Sú dve také cesty, ktoré sa najčastejšie spomínajú. Jedna cesta je zníženie kvóra. Áno, dá sa o tom diskutovať, a druhá cesta je spájanie termínov referenda s parlamentnými voľbami alebo regionálnymi a komunálnymi voľbami,“ uviedol Grendel.

Podobne to vníma aj predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko, podľa ktorého je zníženie hranice nevyhnutné. „Riešenie je zníženie kvóra, to je jednoznačné,“ hovorí Michelko, no zároveň upozorňuje, že samotné spájanie volieb nemusí stačiť pre nutnosť oddelených miestností. Zároveň však pochybuje, či sa v parlamente nájde dostatočná politická vôľa na takýto zásah do ústavy: „Otázka je, či je vôľa niečo také robiť. To sa obávam, že nie je.“

Politológ vidí problém v organizátoroch

Odlišný pohľad ponúka politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity A. Dubčeka. Domnieva sa, že 50-percentná hranica je nastavená správne a nízka úspešnosť hlasovaní nie je chybou systému, ale politikov.

„Problém s kvórom a uplatniteľnosť referenda v skutočnosti nie je v našej ústave, ale v organizátoroch väčšiny predchádzajúcich referend, ktorí v ostatných tridsiatich rokoch využívali referendum ako politický nástroj na presadzovanie svojich úzkych straníckych alebo ideologických záujmov, s ktorými sa väčšinová spoločnosť jednoducho nestotožnila,“ tvrdí Řádek.

Inšpirácia z Pobaltia: Plávajúce kvórum

Ústavný právnik Bujňák spomína ako možnú inšpiráciu model z Lotyšska, takzvané plávajúce kvórum. To sa využíva najmä pri pokusoch o odvolanie parlamentu. „Na to, aby to bolo úspešné, tak potrebujete, aby sa zúčastnilo tohto hlasovania dve tretiny voličov z počtu, ktorí sa zúčastnili predchádzajúcich parlamentných volieb,“ vysvetľuje Bujňák.

Podľa expertov by sa malo pri prípadných zmenách myslieť aj na zodpovednosť organizátorov za výsledky a následky referenda. „Lebo by to nebolo iba o tom, že zoberiete kameň do ruky, hodíte ho a teda keď trafíte, tak dobre, a keď netrafíte, tak nič sa nedeje,“ uzavrel ústavný právnik.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"