Dva sviatky, dve pravidlá. Prečo je 1. september iný ako 15.? Firmy opäť riešia „nečakané“ komplikácie

Upozorňuje na to Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ktorá tvrdí, že zamestnávatelia tak budú opäť riešiť, či sa im viac oplatí otvoriť a zaplatiť vyššie mzdové náklady, alebo nechať prevádzky zatvorené. Podobný prípad pritom nastal aj 8. mája.

Vláda totiž pre rok 2026 zrušila 15. september aj 8. máj ako dni pracovného pokoja, no 100-percentný príplatok za prácu vo sviatky ponechala.

„Na tento problém RÚZ upozorňovala už po 8. máji a žiadali sme opravu zákona. Dodnes sa nič nezmenilo. Namiesto zjednodušenia tak štát vytvára ďalší chaos a náklady pre zamestnávateľov,“ napísala RÚZ na sociálnej sieti.

Za všetko môže konsolidácia

V rámci konsolidačných opatrení sa od novembra 2025 zmenili pravidlá pre niektoré sviatky. V roku 2026 preto 8. máj ani 15. september nie sú dňami pracovného pokoja.

Zákonník práce pritom stanovuje, že prácu počas dní pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne a za zákonom určených podmienok.

V tieto dni môže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi prácu bez obmedzení vzťahujúcich sa na prácu v dňoch pracovného pokoja. Tieto dni však naďalej ostávajú sviatkom na účel odmeňovania zamestnanca za vykonanú prácu, uviedol Národný inšpektorát práce.

Za prácu počas sviatku patrí zamestnancovi okrem mzdy aj príplatok najmenej vo výške 100 percent priemerného zárobku. Namiesto príplatku sa však môže so zamestnávateľom dohodnúť na náhradnom voľne.

Iná situácia sa týka 1. septembra

Od januára 2024 platia zmeny súvisiace s úpravou verejných financií, ktoré zasiahli aj pravidlá týkajúce sa sviatkov a pracovnoprávnych nárokov zamestnancov.

Výnimkou sa stal 1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky. Hoci zostal štátnym sviatkom, od roku 2024 už nie je dňom pracovného pokoja. Zamestnancom preto pri práci v tento deň nevzniká nárok na príplatok za prácu vo sviatok.

Písali sme

Pracovný deň s príplatkami. 8. máj vyvolal politický spor a hromadné dovolenky vo firmách