Ako dokážu niektorí ľudia žiť viac než 110 rokov? Japonskí vedci našli možnú odpoveď v imunite
Japonskí vedci skúmali ľudí, ktorí sa dožili najmenej 110 rokov, aby zistili, čo môže stáť za ich mimoriadnou dlhovekosťou. Výsledky ukázali neobvykle vysoké zastúpenie špecifických imunitných buniek schopných ničiť poškodené či rakovinové bunky. Autori však upozorňujú, že zatiaľ ide o stopu, nie definitívne vysvetlenie dlhovekosti.
Japonsko patrí medzi krajiny s najvyššou priemernou dĺžkou života na svete a zároveň má mimoriadne veľký počet takzvaných superstoročných ľudí, teda osôb vo veku najmenej 110 rokov. Práve ich organizmus sa stal predmetom výskumu japonských vedcov, ktorí sa snažia pochopiť, prečo niektorí ľudia dokážu nielen žiť tak dlho, ale zároveň sa dlhé roky vyhýbať vážnym ochoreniam.
Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Cell Reports môže jednu z dôležitých úloh zohrávať imunitný systém. Výskumníci totiž v krvi superstoročných ľudí objavili výrazné zastúpenie určitého typu T-lymfocytov, ktoré dokážu likvidovať iné bunky a spájajú sa aj s protinádorovou imunitou.
Vedci preto predpokladajú, že práve mimoriadne účinná obrana proti potenciálne nebezpečným bunkám môže patriť medzi faktory podporujúce život vo veľmi vysokom veku. Zároveň však zdôrazňujú, že ich výsledky nedokazujú priamu príčinnú súvislosť.
Imunita sa nemusí iba zhoršovať
Superstoroční ľudia sú pre vedcov zaujímaví aj preto, že vysoký vek často dosahujú bez toho, aby ich väčšinu života výraznejšie postihli choroby typické pre starobu, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, demencia či rakovina.
Výskumníci preto dúfajú, že pochopenie ich imunitného systému by v budúcnosti mohlo priniesť poznatky využiteľné aj pri predlžovaní života v dobrom zdraví u širšej populácie.
Podľa spoluatora štúdie a biológa z Univerzity v Osake Kosuka Hašimota sa väčšina výskumu starnutia imunitného systému doposiaľ zameriavala na jeho úpadok.
„Naša štúdia však naznačuje, že aj v extrémnom veku sa imunitný systém môže stále selektívne prispôsobovať,“ uviedol.
Hašimoto a jeho kolegovia analyzovali imunitné bunky zo vzoriek krvi desiatich superstoročných ľudí. Výsledky následne porovnali so vzorkami mladších seniorov vo veku nad 70 rokov.
U ľudí starších ako 110 rokov zaznamenali oveľa vyšší podiel imunitných buniek, ktoré sa objavujú aj u pacientov bojujúcich s niektorými druhmi rakoviny. Samotní superstoroční účastníci pritom príznaky týchto nádorových ochorení nemali.
Vedci upozorňujú, že starnúci organizmus prirodzene vytvára abnormálne bunky a proteíny, z ktorých sa za určitých okolností môže vyvinúť rakovina. Silná imunitná kontrola by preto mohla byť jedným z mechanizmov, ktoré veľmi starých ľudí chránia.
Vzácne bunky pribúdajú s vekom
Nový výskum nadväzuje na výsledky tímu z roku 2019. Hašimoto a jeho kolegovia vtedy zistili, že superstoroční ľudia majú pomerne vysoké množstvo takzvaných cytotoxických CD4 T-lymfocytov, známych ako CD4 CTL. Ide o bunky schopné ničiť iné bunky. Za bežných okolností sú pritom veľmi vzácne a predstavujú menej ako päť percent všetkých T-lymfocytov.
Vedci o nich vedia menej než o niektorých iných druhoch imunitných buniek. Objavujú sa však napríklad pri vírusových infekciách a pribúdajú dôkazy, že dokážu zasahovať aj proti rakovinovým bunkám vrátane buniek melanómu či rakoviny pľúc.
Rozdiel medzi jednotlivými vekovými skupinami bol výrazný. U mladších účastníkov tvorili tieto bunky približne štyri percentá T-lymfocytov. U storočných ľudí ich podiel dosahoval približne desať percent a u osôb vo veku nad 110 rokov až približne 18 percent.
Podľa autorov môže tento nárast naznačovať, že približne okolo stého roku života dochádza k ďalšiemu prispôsobovaniu imunitného systému podmienkam extrémneho veku.
Imunitný systém si zachováva pružnosť
Detailnejšia analýza ukázala aj to, že tieto T-lymfocyty zrejme nereagujú náhodne, ale sú zacielené proti konkrétnym hrozbám.
Každý T-lymfocyt nesie špecifický receptor, pomocou ktorého dokáže rozpoznať určitý signál nebezpečenstva. Keď narazí na svoj cieľ, začne sa množiť a vytvára množstvo geneticky takmer identických buniek, ktoré sa následne zapoja do obrany organizmu.
U storočných a superstoročných ľudí tvorili práve takéto klony významnú časť všetkých sledovaných T-lymfocytov.
Podľa vedcov to naznačuje, že ani vo veľmi vysokom veku nemusí byť imunitný systém iba oslabený. Naopak, môže sa aktívne prispôsobovať konkrétnym dlhodobým hrozbám a vytvárať proti nim veľmi špecializovanú obranu.
Výskumníci však upozorňujú, že skúmaná skupina bola malá a výsledky zatiaľ neumožňujú tvrdiť, že práve tieto bunky sú príčinou výnimočnej dlhovekosti. Štúdia skôr ukazuje smer, ktorým sa môže ďalší výskum zdravého starnutia uberať.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"