Deťom rozdával čokoládu, zatiaľ čo ich otcov vraždili. Kto bol „mäsiar z Bosny“ a strojca srebrenického masakra?

Za strojcu vražedného besnenia bol považovaný generál Ratko Mladić. „Mäsiar z Bosny“ zomrel vo väzení v holandskom Haagu, kde si odpykával doživotný trest za genocídu a vojnové zločiny v mnohonárodnostnej Bosne v 90. rokoch minulého storočia. Počas krvavých etnických čistiek vyhaslo vyše 100-tisíc životov a zhruba 2,2 milióna ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov.

Mladić skonal vo štvrtok (27. 8.) vo veku 84 rokov po tom, čo v posledných mesiacoch prekonal niekoľko mozgových príhod. Belehrad aj Mladićova rodina opakovane žiadali jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov, no žiadosť bola podľa agentúry AFP zamietnutá s odôvodnením, že odsúdený má vo väzení prístup k riadnej lekárskej starostlivosti.

Sen o „čistom“ národe

Ratko Mladić sa narodil 12. marca 1942 v malej horskej dedinke neďaleko Sarajeva, ktorá vtedy patrila pod nemeckú správu ako súčasť Nezávislého štátu Chorvátsko. Vyrastal v novom, povojnovom usporiadaní Juhoslávie.

Čítajte viac

Zomrel obávaný „mäsiar z Balkánu“ Ratko Mladić. Niekdajší generál si za genocídu odpykával doživotný trest

Študoval na vojenskej akadémii a podľa BBC rýchlo postupoval v hodnostiach. Velil armáde v Macedónsku a Kosove a jeho vojaci k nemu až fanaticky vzhliadali. Keď sa vojna preniesla do Bosny, jeho jednotky zmenili uniformu a prisľúbili podporu odtrhnutej Republike srbskej. Sľúbil, že vybuduje etnicky čistý národ svojich snov bez moslimského obyvateľstva, ktoré vnímal ako votrelcov.

„Spáľte im mozgy,“ kričal, keď jeho vojaci mierili na moslimské enklávy a hovoril im, aby plnili jeho rozkazy, „ako keby ich dal Boh“.

Čokolády a masové hroby

Popoludní 11. júla 1995 vstúpila do Srebrenice armáda generála Ratka Mladića. S puškami a sladkosťami pre deti. Mesto, ktoré malo byť pod ochranou OSN, obsadili jeho jednotky.

Izudin Alić mal osem rokov, keď sa s ním a ďalšími deťmi stretol veliteľ bosnianskosrbskej armády. Rozdával čokolády a falošné sľuby, že všetci budú v bezpečí. „Spomínam si, ako som videl nejakých vojakov, ktorí niečo rozdávali. Bežal som k nim a muž v srbskej uniforme ma potľapkával po hlave, pýtal sa ma na meno a vek,“ priblížil Alić, ktorý v roku 2021 vypovedal aj pred tribunálom v Haagu.

Videozáznam veliteľa Mladića v Srebrenici 12. júla 1995 rozdávajúceho cukríky a čokolády bosnianskym deťom, obletel celý svet.

Vojaci medzitým začali so selekciou obyvateľstva. Ženy, deti a starší ľudia mali smerovať k základni OSN v Potočari. Mužov a chlapcov čakal iný osud. Odviedli ich na lúku pri zničenej dedine Sandići, kde ich „vytriedili“ na chorých a zdravých. Počas streľby ich nútili tlieskať.

„Všetci spolu, zo všetkých síl,“ povedal pre Al Jazeeru ďalší preživší masakru Nedzad Avdic, ktorý počas popráv prišiel o svojho otca. „Tlieskali sme dve až tri hodiny. Medzitým mizli ranení. Vojaci ich odviedli do okolitých domov a zabili. Okolo zajatcov sa ozývala streľba. Potom nás prinútili skandovať na slávu Srbska a naložili nás do nákladných áut. Vnútri panovalo neznesiteľné teplo. Nebola tam voda. Niektorí pili vlastný moč,“ priblížil.

Takmer 100 kilometrov cez lesy

Vraždenie pokračovalo v opustenej škole v Potočari, kde Mladićove jednotky zhromaždili ďalších mužov. Pod zámienkou, že si po nich príde Červený kríž ich naložili do nákladných áut, prikryli plachtou a spustili paľbu. Prežili len tí, ktorým sa prvé guľky vyhli a zahrabali sa pod padajúce mŕtvoly.

Nie všetci však zostali v Srebrenici. V noci z 10. na 11. júla sa približne 10- až 15-tisíc ľudí vydalo cez lesy smerom k mestu Tuzla. Väčšinu tvorili muži, ktorí sa obávali, že ak padnú do rúk bosnianskosrbskej armáde, budú zabití. Vytvorili dlhý zástup a pokúsili sa prekročiť územie kontrolované bosnianskou vládou.

Čítajte viac

Temná kapitola obliehania Sarajeva opäť ožíva. Za „poľovačku na civilistov“ si mal zaplatiť aj člen kráľovskej rodiny

Pred sebou mali približne 100 kilometrov. Postupovali v noci aj cez deň, ukrývali sa v lesoch a snažili sa vyhnúť vojenským jednotkám, ktoré ich opakovane prepadávali.

Cesta sa postupne zmenila na boj o prežitie. Ľudia boli vyčerpaní, hladní a bez dostatku vody. „Kráčali sme potichu,“ spomína Emir Bektić, ktorý mal 16 rokov, keď bol spolu s otcom nútený opustiť svoj domov. Vydali sa na sever smerom k Tuzle, za neustáleho zvuku ostreľovania. Keď v noci 12. júla dorazili so skupinou k potoku pri vrchu Kameničko Brdo, bol vyčerpaný a smädný. Namiesto vody sa však napil blata. „Nebola to voda. Skôr blatistý kal. V ústach som cítil piesok.“

Mnoho mužov pochod neprežilo. Niektorí zahynuli počas ostreľovania, ďalší boli zajatí a popravení v okolí Bratunca a Zvornika.

Len za pár dní bolo zastrelených 8-tisíc Bosniakov. Niektorí z nich mali len dvanásť rokov, iní vyše sedemdesiat. Všetkých následne nahádzali do masových, neoznačených hrobov v snahe zakryť obludný rozsah zločinov.

Zatkli ho po vyše 10 rokoch skrývania

Trvalo až neuveriteľných 16 rokov, kým sa „mäsiar z Bosny“ postavil za svoje činy pred súd. Po vojne sa vrátil do Belehradu, kde sa tešil podpore a ochrane prezidenta Slobodana Miloševića. Spolu so srbskou smotánkou lovil jelene, jedol v luxusných reštauráciách a navštevoval spoločenské podujatia. Pre mnohých svojich krajanov zostal národným hrdinom, ktorého odmietali vydať spravodlivosti.

Mladića zatkli v Srbsku v máji 2011 po viac než desiatich rokoch na úteku. Z genocídy ho síce obvinili ešte v roku 1996 spolu s ďalšími vodcami a veliteľmi bosnianskych Srbov, no odvtedy bol stále na úteku. Pred súd sa tak postavil až v máji 2012.

Samotný proces trval štyri roky. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu zasadal v Haagu viac ako 500 dní, vypočul vyše 600 svedkov a preskúmal takmer 10-tisíc dôkazov. Bývalý generál ani tam nepreukázal ľútosť, kričal na sudcu čítajúceho rozsudok či veselo zdvíhal palec hore príbuzným svojich obetí. Jednej pozostalej dokonca naznačoval, že ju podreže.

Verdikt padol 22. novembra 2017. Mladića uznali vinným z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov a odsúdil ho na doživotie. O štyri roky neskôr, 8. júna 2021, odvolací senát rozsudok aj trest potvrdil. Na slobodu sa už nedostal. Ratko Mladić, najtemnejšia postava srbských dejín, zanechal za sebou tisíce obetí, ktorých pozostatky ich rodiny ešte desaťročia po masakre nenašli.

Pozrite si reportáž o smrti bývalého generála a vojnového zločinca Ratka Mladića: