Zomrel obávaný „mäsiar z Balkánu“ Ratko Mladić. Niekdajší generál si za genocídu odpykával doživotný trest
Vo väzení v holandskom Haagu vo štvrtok (27. 8.) vo veku 84 rokov zomrel vojnový zločinec Ratko Mladić. Informáciu o úmrtí priniesli srbské médiá a potvrdili ju Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (IRMCT) aj právnik odsúdeného.
Niekdajší veliteľ bosnianskosrbskej armády si odpykával doživotný trest za genocídu a vojnové zločiny, ktorých sa dopustil počas vojny v Bosne v 90. rokach minulého storočia. Podľa agentúry AFP zomrel vo väzenskej nemocnici po tom, čo v posledných mesiacoch utrpel niekoľko cievnych mozgových príhod.
Belehrad aj Mladićova rodina v minulosti žiadali jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov, ale žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že väzeň má prístup k riadnej lekárskej starostlivosti.
Mladićov advokát Dragan Ivetić podľa agentúry Reuters uviedol, že jeho klient posledné mesiace strávil na nemocničnom oddelení väznice, ale príčinu úmrtia nešpecifikoval. Srbský minister spravodlivosti Nenad Vujić podľa serveru Balkan Insight povedal, že jeho rezort sa postará o prevoz Mladićovho tela do Srbska.
Vyšetrovanie okolností úmrtia
Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály vo svojom vyhlásení uviedol, že jeho predsedníčka Graciela Gatti Santana nariadila vyšetrovanie okolností Mladićovho úmrtia a holandské úrady začali štandardné šetrenie vyžadované zákonmi krajiny.
Mladić je považovaný za jedného z hlavných aktérov krvavých etnických čistiek sprevádzajúcich vojnu v mnohonárodnostnej Bosne, ktorá si vyžiadala približne 100 000 ľudských životov.
Zhruba 2,2 milióna ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov alebo bolo nútených ich opustiť. Niekdajší veliteľ bosnianskosrbskej armády si vyslúžil prezývku „bosniansky mesiar“; mnohí Srbi ho však neprestali uctievať, píše AFP.
Útek pred spravodlivosťou a doživotný trest
Po vojne Mladić roky unikal spravodlivosti. Zatknutý bol v roku 2011 na severe Srbska a nedlho nato vydaný Medzinárodnému trestnému tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Ten ho v roku 2017 odsúdil na doživotie za rad zločinov, okrem iného za genocídu v súvislosti s masakrom v Srebrenici, za terorizovanie civilistov pri obliehaní Sarajeva, za zločiny proti ľudskosti a za etnické čistky v radoch bosnianskych Moslimov (dnes Bosniakov) a bosnianskych Chorvátov počas vojny v Bosne v rokoch 1992 až 1995. V roku 2021 Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály po Mladićovom odvolaní trest potvrdil.
V Srebrenici v júli 1995 bosnianskosrbskí vojaci pod Mladićovým vedením povraždili 8 000 Moslimov – tento masaker je označovaný za najhorší v Európe od druhej svetovej vojny. Bosnianskosrbské obliehanie Sarajeva trvalo 44 mesiacov a podľa oficiálnych bosnianskych údajov bolo v meste zabitých viac ako 11 500 ľudí, vrátane niekoľkých stoviek detí.
Zločinné spolčenie a neuznanie tribunálu
Tribunál dospel k záveru, že Mladić bol spoločne s taktiež už zosnulým srbským exprezidentom Slobodanom Miloševičom a niekdajším politickým vodcom bosnianskych Srbov Radovanom Karadžičom súčasťou zločinného spolčenia s cieľom realizovať etnické čistky nesrbských obyvateľov na bosnianskom území. Mladić tribunál neuznával.
„Ratko Mladić je mŕtvy a nie je k tomu veľmi čo povedať... Mŕtvych to k životu nevráti, masové hroby to nevyčistí. Rozsudky to nezmení. Zo zločinca to historickú osobnosť neurobí,“ vyhlásil podľa Reuters Emir Suljagić, riaditeľ srebrenického pamätníka. „Najťažšia časť práce zostáva: nenechať pravdu, zodpovednosť a pamäť zomrieť s ním,“ dodal.
„Je to vražda. Srbský ľud ho rešpektoval. Ako veliteľ sa postavil na obranu Srbov,“ reagoval na Mladićovu smrť bosnianskosrbský líder Milorad Dodik.
Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric uviedol, že António Guterres berie smrť Mladića na vedomie a vyjadruje solidaritu s obeťami odsúdeného bosnianskosrbského veliteľa.
„Generálny tajomník znova vyzýva všetkých, ktorí sú pri moci, aby sa zdržali popierania závažnosti zločinov, o ktorých už rozhodol súd,“ oznámil hovorca s tým, že Guterres odsudzuje akékoľvek popieranie genocídy v Srebrenici aj glorifikáciu ľudí odsúdených za vojnové zločiny.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s Mladićovým úmrtím kritizovalo haagsky tribunál pre niekdajšiu Juhosláviu aj Mechanismus OSN pre medzinárodné trestné tribunály. Moskva tvrdí, že súdny proces a podmienky Mladićovho väznenia ignorovali jeho základné práva vrátane práva na zodpovedajúcu lekársku starostlivosť. ICTY obvinila z dvojakého metra a protisrbskej zaujatosti. Srbsko je ruský spojenec.
Agentúry Reuters a AFP upozornili, že okolo Mladićovho veku panujú nejasnosti. V dokumentoch je dátum narodenia 12. marca 1942, ale podľa svojho syna sa narodil 8. marca 1943. Tribunál pri ňom uvádzal rok narodenia 1942, píše AFP.