Nakuknete občas partnerovi do mobilu, keď sa nepozerá? Právnik vysvetľuje, kedy už môžete mať problém so zákonom
Nakuknúť partnerovi do mobilu môže pôsobiť ako nevinná zvedavosť či snaha odhaliť neveru. Právne však môže mať takéto „sliedenie“ oveľa vážnejšie následky, najmä ak človek získané údaje ďalej používa alebo zverejňuje. Kde sa končí partnerská zvedavosť a začína zásah do súkromia, priblížil zakladateľ advokátskej kancelárie Dagital Legal Jakub Berthoty.
Na problém upozornil portál CNN Prima NEWS, podľa ktorého je kontrolovanie partnerovho telefónu rozšírenejšie, než by sa mohlo zdať. Prieskumy ukazujú, že aspoň raz za život do mobilu svojej polovičky nahliadli približne tri štvrtiny Európanov. Pravidelnú kontrolu partnerovho telefónu pritom priznala približne tretina žien. Práve mobil býva často miestom, kde ľudia odhalia aj neveru - podľa dostupných štatistík sa takto môže odhaliť väčšina prípadov podvádzania.
V prípade, že si váš partner bez dovolenia odomkne váš telefón a číta si správy, e-maily alebo prezerá fotografie, môže ísť v krajných prípadoch aj o trestný čin. Podľa Berthotyho to však pri bežných partnerských situáciách nebude pravidlom. „Teoreticky áno, ale skôr v krajných prípadoch. Prakticky skôr nie. Väčšina bežných prípadov, kedy si partneri prezerajú telefón toho druhého, nebude predstavovať trestný čin, nakoľko závažnosť takéto konania nemusí byť vzhľadom na okolnosti dostatočne závažná,“ uviedol.
Rozhodujú okolnosti aj intenzita zásahu
Trestné právo má podľa neho zasahovať predovšetkým pri najzávažnejších prípadoch. Pri posudzovaní konkrétnej situácie preto nebude dôležité iba to, že partner bez súhlasu otvoril telefón, ale aj to, čo s obsahom následne urobil. Zohľadniť sa môže napríklad to, či išlo o súčasť širšieho nátlaku, sledovania alebo ohrozovania.
„V každom prípade však vždy pôjde o protiprávne konanie s administratívnou zodpovednosťou,“ vysvetlil právnik.
Podľa okolností môžu prichádzať do úvahy viaceré trestné činy. Právnik spomenul napríklad vyzvedanie poštového a telekomunikačného tajomstva podľa § 264 Trestného zákona, neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 274 alebo nebezpečné elektronické obťažovanie podľa § 360b.
Ani naplnenie niektorej zo skutkových podstát však podľa neho automaticky neznamená, že konkrétne konanie bude posúdené ako trestný čin. Všetky spomenuté trestné činy sú podľa jeho vyjadrenia prečinmi s trestnými sadzbami do dvoch alebo troch rokov.
„Pri prečinoch platí tzv. materiálny korektív, čo znamená, že nie všetky konania, ktoré sa aj vykvalifikujú na tieto skutkové podstaty, nakoniec budú trestnými činmi,“ povedal.
Dôležitá je teda intenzita zásahu do súkromia. Posudzovať sa môže aj to, či je dostatočné riešenie prostredníctvom správnych orgánov alebo pokuty, alebo už situácia vyžaduje trestnoprávny postup.
Ako príklad uviedol prípad z Francúzska, kde bol odsúdený muž, ktorý ako správca siete získal neoprávnený prístup do počítača svojej manželky a sledoval jej správanie. Do zariadenia jej nainštaloval spyware, ktorý zaznamenával jej aktivitu.
Pozná váš PIN? Všetko môže byť inak
Samostatnou otázkou je, čo v prípade, keď partner PIN alebo heslo pozná. Aj táto okolnosť môže byť pri právnom posudzovaní významná.
„Situáciu to mení, lebo je to súčasť okolností, za ktorých bol prístup vykonaný. Zvyšuje to šancu, že intenzita zásahu zrejme nebude vysoká,“ uviedol odborník.
Ak teda človek partnerovi sám oznámi PIN, môže sa tým podľa právnika vytvoriť priestor na odlišné posúdenie situácie. „Ak raz poviete partnerovi PIN kód, asi s tým musíte počítať. Tiež sa to dá vykladať ako privolenie,“ dodal.
Podobný význam môže mať aj tolerovanie prístupu v situácii, keď partner o ňom vie.
Samotné čítanie správ však nie je jediným problémom. Rovnaký princíp sa podľa právnika uplatňuje aj pri prezeraní fotografií, poznámok, histórie prehliadača alebo obsahu cloudového úložiska. „Platí rovnaký princíp a všetko záleží od okolností,“ povedal. Problematické môže byť za určitých okolností aj fotografovanie obrazovky či vytváranie snímok obrazovky správ.
Ani GDPR nie je mimo hry
Právnik upozorňuje, že problém nemusí zostať iba v rovine trestného práva. Za určitých okolností môže prísť do úvahy aj ochrana osobných údajov podľa GDPR. Bežné domáce a osobné aktivity však spadajú pod takzvanú domácu výnimku.
Ak by však partner neoprávnene získal osobné údaje zo zariadenia, ktoré mu nepatrí, a následne ich ďalej spracúval, situácia môže byť odlišná.
„Síce platí tzv. household výnimka na bežné domáce činnosti. Ak ale partner neoprávnene získa prístup k osobným údajom zo zariadenia, ktoré mu nepatrí, a následne tieto údaje ďalej spracúva, môže sa vykvalifikovať na prevádzkovateľa podľa GDPR, ktorého povinnosti takmer určite splniť nevie,“ vysvetlil.
Takéto konanie by podľa neho teoreticky mohlo viesť až k porušeniu pravidiel GDPR a k sankciám zo strany Úradu na ochranu osobných údajov.
Právnik pritom upozornil aj na prípad z Holandska, v ktorom babička zverejňovala na Facebooku fotografie svojich vnúčat napriek nesúhlasu ich rodičov. Za svoje konanie dostala pokutu 500 eur a upozornenie.
Podozrenie z nevery nestačí
Častým dôvodom, prečo ľudia partnerovi kontrolujú telefón, je podozrenie z nevery. Ani to však podľa právnika nepredstavuje právne ospravedlnenie zásahu do súkromia.
„Z pohľadu oprávnenosti zásahu do súkromia to nehrá rolu,“ uviedol. Podozrenie však môže mať význam pri hodnotení konkrétneho prípadu z iného hľadiska.
„Môže to hrať rolu z pohľadu zhovievavosti a ľudského porozumenia vyšetrovateľa alebo sudcu. Nie je to právny argument, skôr poľahčujúca okolnosť,“ doplnil.
Inými slovami, žiarlivosť či podozrenie z nevery samo osebe nedáva človeku právo kontrolovať cudziu komunikáciu.
Čo ak chcete správy použiť ako dôkaz?
Otázka neoprávnene získaných informácií je ešte komplikovanejšia vtedy, keď ich človek chce použiť ako dôkaz. Podľa právnika sa o túto problematiku vedú dlhodobé odborné diskusie a existujú aj rôzne rozhodnutia súdov.
Použiteľnosť takto získaných údajov môže závisieť od konkrétneho konania. Právnik poukázal na nedávne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-484/24. V tomto prípade sa zamestnávateľ dostal do eBay účtu zamestnankyne v rozpore s pravidlami ochrany osobných údajov. Údaje potreboval ako dôkaz, že zamestnankyňa neoprávnene predávala firemný majetok. Išlo pritom o bývalú manželku konateľa.
„Súd rozhodol, že síce išlo o porušenie GDPR, ale ako dôkaz v civilnom konaní sa dané údaje použiť dali,“ uviedol právnik.
Samotné porušenie pravidiel ochrany osobných údajov teda podľa neho nemusí automaticky znamenať, že takto získané informácie budú v každom súdnom konaní nepoužiteľné.
Presnú hranicu medzi partnerským „sliedením“ a závažným protiprávnym konaním podľa právnika nemožno určiť jedným číslom. Na rozdiel od niektorých majetkových trestných činov totiž pri zásahu do súkromia nemožno jednoducho povedať, že od určitého počtu správ alebo fotografií už ide o trestný čin.
„Ak by sa dalo na túto otázku odpovedať exaktne nejakým číslom, tak všetci páchatelia trestných činov by si dali pozor na to, aby sa do tohto čísla zmestili. Viď škoda 700 eur. Ako to chcete merať pri súkromí?“ povedal.
Právo je podľa neho zámerne flexibilné, pretože každý prípad je odlišný. Pri posudzovaní preto rozhodujú konkrétne okolnosti a intenzita zásahu. „Z judikatúry vieme, kto bol odsúdený. A vnútorne cítime, čo je už za čiarou,“ dodal.
Ak človek zistí, že mu partner bez súhlasu pravidelne kontroluje telefón, právnik odporúča najprv praktické riešenie. „Asi si to najskôr treba vyriešiť doma a zmeniť si PIN.“
Moderné randenie ovládol digitálny svet. Odborníci radia, ako uspieť na zoznamkách a kedy si radšej dať pozor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"