Priehľadná hlava, strašidelná ryba aj osemmetrové ramená. Vedci v hlbinách Atlantiku narazili na bizarné tvory
Priehľadná hlava, zvláštne oči a ramená dlhé až osem metrov. Vedci počas 35-dňovej expedície v Atlantiku zachytili hlbokomorské tvory, ktoré sa v prírode podarí pozorovať len výnimočne. Potom však prišiel ešte väčší objav: dve doposiaľ neznáme hydrotermálne polia plné života.
Výprava na palube výskumného plavidla Falkor (too) skúmala oblasť Doldrums Megatransform and Fracture Zone približne 1 300 kilometrov od severovýchodného pobrežia Brazílie. Ide o jednu z najmenej preskúmaných a zároveň geologicky najaktívnejších častí Atlantiku.
Osemmetrové ramená v hĺbke 3,6 kilometra
Počas jedného z ponorov vedci narazili na dva vzácne kalmáre rodu Magnapinna, známe mimoriadne dlhými a tenkými ramenami. Tie môžu merať až osem metrov.
Jeden z jedincov sa objavil približne 3 634 metrov pod hladinou. Schmidt Ocean Institute uvádza, že Magnapinna patrí medzi najhlbšie žijúce známe kalmáre.
Expedícia priniesla aj ďalšie mimoriadne pozorovanie. V hĺbke približne 710 metrov vedci vôbec prvýkrát natočili živú rybu druhu Winteria telescopa, prezývanú aj „strašidelná ryba“, v jej prirodzenom prostredí.
Ryba púta pozornosť priehľadnou časťou hlavy a nezvyčajnými trubicovitými očami. Tie sú prispôsobené tak, aby zachytili aj najmenšie záblesky slabého slnečného svetla či bioluminiscencie prichádzajúcej zhora.
Väčšina doterajších poznatkov o tejto skupine rýb pochádzala zo vzoriek zachytených rybárskymi sieťami, pri ktorých sa ich krehké telá často poškodili. Tentoraz ju vedci mohli sledovať priamo tam, kde žije.
Potom prišiel ešte väčší objav
Nezvyčajné živočíchy však neboli tým najvýznamnejším, čo expedícia priniesla. Výskumníci objavili dve nové hydrotermálne polia, ktoré v oblasti Doldrums dovtedy nikto nepoznal.
Ako píše magazín Oceanographic, hydrotermálne prieduchy boli na Stredoatlantickom chrbte známe už predtým, no priamo v tomto tektonickom systéme ich vedci nikdy nezaznamenali.
„Tento objav ukazuje, prečo je prieskum stále taký dôležitý. Aj v Atlantickom oceáne, kde sa hranice tektonických dosiek skúmajú desaťročia, stále existujú miesta, kde prvý detailný pohľad odhalí niečo úplne nové,“ uviedol vedúci expedície Dr. Aaron Micallef z Monterey Bay Aquarium Research Institute.
Pole veľké ako 14 futbalových ihrísk
Väčšie z novoobjavených polí zaberá približne 99-tisíc štvorcových metrov, teda plochu porovnateľnú so 14 futbalovými ihriskami štandardov FIFA.
Výskumníci tam podľa Schmidt Ocean Institute napočítali 23 hydrotermálnych prieduchov. Trinásť z nich tvorili aktívne takzvané „čierne fajčiaky“, z ktorých vyvierali prehriate tekutiny s teplotou až 280 stupňov Celzia.
Napriek extrémnym podmienkam sa v ich okolí darí životu. Vedci pozorovali sasanky, kraby a tisíce slepých kreviet rodu Rimicaris.
Tieto živočíchy nie sú odkázané na slnečné svetlo. Ich ekosystém využíva chemosyntetické baktérie, ktoré získavajú energiu z chemických látok obsiahnutých v tekutinách vyvierajúcich z morského dna.
Druhé, podstatne menšie hydrotermálne pole vedci objavili až počas posledného ponoru expedície, približne 170 kilometrov od prvého.
Život bez slnka môže napovedať aj o iných planétach
Prvé pozorovania naznačujú, že obe polia sú nezvyčajnou kombináciou klasickej vulkanickej hydrotermálnej činnosti a procesu nazývaného serpentinizácia.
Pri nej reaguje morská voda s minerálmi v horninách zemského plášťa, pričom vzniká teplo a chemická energia. Takýchto zmiešaných hydrotermálnych systémov poznajú vedci na svete iba niekoľko.
„Serpentinizácia je proces, pri ktorom morská voda reaguje s minerálmi v horninách, pričom vzniká teplo a chemická energia umožňujúca životu prosperovať v hlbokom oceáne bez slnečného svetla,“ vysvetlila výkonná riaditeľka Schmidt Ocean Institute Dr. Jyotika Virmani. „Lepšie pochopenie týchto systémov by nám mohlo poskytnúť vodítka pri hľadaní života na iných planétach,“ dodala.
Výskumníkov prekvapilo aj to, že známky cirkulácie hydrotermálnych tekutín pozorovali pozdĺž zlomov a puklín prakticky počas všetkých ponorov. Podľa Micallefa to naznačuje, že podobná aktivita môže byť v hlbinách Atlantiku omnoho rozšírenejšia, než sa doteraz predpokladalo.
„Prišli sme hľadať prieduchy, zlomy a podmorské hory. Odchádzame s niečím ešte cennejším - s hlbším pochopením ekosystémov v jednej z najmenej preskúmaných oblastí Atlantického oceánu,“ uviedla členka expedície Dr. Paula Zapata Ramirez.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"