Štedré eurofondy išli na ihrisko pre deti, no v dedine deti nebývajú. Zdechovský žiada preverenie z Bruselu, starosta reaguje
Detské ihrisko za 50-tisíc eur v jednej z najmenších slovenských obcí sa dostalo do pozornosti európskych inštitúcií.
Český europoslanec Tomáš Zdechovský požiadal Európsku komisiu, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) aj Európsku prokuratúru (EPPO), aby preverili financovanie projektu v obci Havranec v okrese Svidník. Spochybňuje jeho účelnosť, primeranosť a hospodárnosť vzhľadom na počet obyvateľov obce. Zdôrazňuje však, že nikoho vopred neobviňuje.
Havranec má podľa údajov štatistického úradu k záveru minulého roka 16 obyvateľov s trvalým pobytom. Reálne ich tam žije ešte menej a podľa starostu susednej Dlhone Jaroslava Sadiva v obci trvalo nežijú žiadne deti. Napriek tomu pred obecným úradom vlani vyrástlo detské ihrisko, na ktoré obec získala eurofondovú dotáciu 50-tisíc eur od Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Na prípad upozornil tento týždeň Denník N.
Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku pritom počíta s tým, že z projektu bude mať prospech 14 obyvateľov obce. Z celkových 16 ľudí s trvalým pobytom má polovica najmenej 60 rokov. Evidované sú štyri deti do desať rokov, z ktorých tri sú deťmi starostu Milana Ščerbu. Ten však podľa starostu Dlhone s manželkou a deťmi býva vo Svidníku.
Kto sa na ihrisku hrá?
Denník N sa preto pýtal, komu má ihrisko v malej koncovej obci slúžiť. Starosta Milan Ščerba s redakciou o eurofondových projektoch komunikovať odmietol. V skorších mediálnych vystúpeniach však spomínal chalupárov a deti z okolitých obcí.
Havranec leží približne tri kilometre od poľských hraníc. Vedie doň jediná prístupová cesta cez Dlhoňu a Svidničku. Práve situácia v susedných dedinách však vyvoláva ďalšie otázky o využiteľnosti ihriska.
V Dlhoni žije menej ako sto ľudí a takmer 30 z nich sú podľa tamojšieho starostu deti do 15 rokov. Vlastné detské ihrisko obec nemá. Sadiv však uviedol, že miestne deti do Havranca nechodia, pretože je pre ne ďaleko. Dlhoňa podľa neho nemá peniaze ani na spolufinancovanie eurofondových projektov.
Svidnička má necelých 130 obyvateľov a leží približne 3,5 kilometra od Havranca. Tá už vlastné detské ihrisko má, takže podľa starostky Anny Paňkovej miestne deti nemajú dôvod využívať to v susednej obci.
Miestna akčná skupina (MAS) Dukla, ktorá projekt vyberala, investíciu obhajuje širším využitím. Havranec sa podľa nej nachádza v atraktívnom prírodnom prostredí neďaleko poľských hraníc a ihrisko spolu s ďalšou infraštruktúrou nemá slúžiť iba stálym obyvateľom, ale aj chalupárom, rodákom vracajúcim sa cez víkendy, cykloturistom či peším turistom.
Aktuálny počet obyvateľov podľa MAS nemôže byť jediným kritériom rozvoja vidieka, pretože takýto prístup by podľa nej prispieval k zániku malých obcí.
Havranec získal aj na lampy, ohnisko a altánok
Detské ihrisko nie je jediným projektom, na ktorý malá obec v posledných rokoch získala európske peniaze. Podľa Denníka N ide celkovo o takmer 180-tisíc eur, pričom 144-tisíc eur smerovalo cez PPA.
Obec získala napríklad 35-tisíc eur na nové verejné osvetlenie, ktoré malo podľa úradnej tabule slúžiť ako bezpečnostný prvok na zvýšenie bezpečnosti dopravy. V Havranci pribudlo 11 lámp so solárnymi panelmi. Väčšina však nelemuje jedinú hlavnú cestu, ale chodník smerujúci od cesty popri obecnom úrade k cintorínu.
Niektoré lampy stoja na cintoríne a ďalšie osvetľujú priestor za obecným úradom s ohniskom a altánkom. Na hlavnej ceste svieti jedna z nových lámp pri autobusovej zastávke.
Na ohnisko, altánok a súvisiace úpravy získal Havranec ďalšie dve dotácie – 34 500 eur a 42-tisíc eur. Peniaze z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka poskytla PPA. Projekty zahŕňali aj prístupový chodník, drenáž či nové vlajkové stožiare pri obecnom úrade. Kapacita ohniska aj altánku je podľa Denníka N väčšia než počet obyvateľov obce.
MAS Dukla aj tieto investície obhajuje. Pri osvetlení argumentuje tým, že bezpečnosť dopravy sa netýka iba motorových vozidiel a hlavných ciest, ale aj bezpečného pohybu chodcov. Solárne panely podľa združenia zároveň minimalizujú prevádzkové náklady obce. Väčšia kapacita altánku má zase zohľadňovať stretnutia rodákov či cyklistické podujatia, keď sa môže v Havranci naraz nachádzať niekoľkonásobne viac ľudí než tam trvalo žije.
PPA: Riadime sa zákonmi, nie pocitmi
O výbere podporených projektov nerozhodovali priamo ministerstvá. Verejné osvetlenie bolo financované cez mechanizmus miestneho rozvoja vedeného komunitou, v ktorom o prioritách rozhodujú miestne akčné skupiny združujúce samosprávy, podnikateľský a občiansky sektor. V prípade Havranca išlo o MAS Dukla, ktorá združuje viac ako 50 obcí v Prešovskom kraji, najmä v okrese Svidník.
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Denníku N uviedlo, že výber jednotlivých žiadostí nebol v jeho kompetencii, ale v kompetencii MAS Dukla. PPA zase tvrdí, že pri projektoch kontroluje formálnu správnosť výberu a súlad so stratégiou a podmienkami výzvy.
Agentúra argumentuje, že ak sa miestna akčná skupina zhodne, že dané územie potrebuje investíciu do detského ihriska, a projekt spĺňa všetky zákonné podmienky, PPA nemá zákonnú oporu na to, aby do rozhodnutia zasiahla. Na otázku Denníka N o zmysluplnosti ihriska v obci, kde podľa dostupných informácií trvalo nežijú deti, agentúra reagovala, že sa riadi zákonmi, nie pocitmi o tom, či má podpora konkrétnych projektov zmysel.
MAS Dukla zároveň tvrdí, že posudzovanie projektov podlieha protikorupčným pravidlám. Verejný sektor vrátane starostov podľa nej nesmie mať vo výberovej komisii viac ako 49 percent hlasov, aby sa zabránilo politickému rozhodovaniu.
Minister pripustil kontrolu, prípad smeruje do Bruselu
Otázky nad fungovaním miestnych akčných skupín sa pritom netýkajú iba Havranca. Najvyšší kontrolný úrad podľa Denníka N pred približne rokom a pol pri kontrole ich prínosu identifikoval „významné nedostatky pri manažovaní výziev a fungovaní systému internej kontroly“. Nedostatky sa podľa kontroly týkali najmä procesov garantovaných PPA, ale aj ministerstvom pôdohospodárstva a MIRRI.
Minister investícií Samuel Migaľ pre Denník N povedal, že rezort eviduje množstvo projektov, pri ktorých je potrebné uvažovať nad ich reálnou hodnotou. Európske peniaze podľa neho nemožno míňať iba preto, že ich Slovensko dostalo. Pripustil tiež priame miestne preverenie projektu v Havranci.
O dva dni neskôr dostal prípad aj európsky rozmer. Český europoslanec a člen Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu Tomáš Zdechovský požiadal Európsku komisiu, aby financovanie ihriska preverila. Obrátil sa tiež na OLAF a EPPO.
Od Komisie chce zistiť, z akého fondu a programu bolo ihrisko financované, aký bol podiel európskych peňazí a podľa akých kritérií PPA žiadosť schválila. Preveriť žiada verejnú potrebu projektu, primeranosť jeho ceny, očakávanú využiteľnosť, verejné obstarávanie a dlhodobú udržateľnosť.
Zdechovský chce zároveň preveriť, či pri výbere projektu nedošlo ku konfliktu záujmov alebo politickému zvýhodneniu. Zdôraznil, že nikoho vopred neobviňuje a prípadné pochybenia majú posúdiť príslušné kontrolné a vyšetrovacie orgány.
Europoslanec navyše žiada, aby sa kontrola neobmedzila iba na Havranec. Komisia by podľa neho mala zistiť, či v rámci rovnakej výzvy a mechanizmu neboli podporené aj ďalšie projekty, pri ktorých možno pochybovať o hospodárnosti alebo verejnom prínose.
„Každé euro vynaložené na nepotrebný alebo predražený projekt chýba obciam, ktoré čakajú na opravu ciest, škôl, kanalizácie alebo inej potrebnej infraštruktúry,“ uzavrel Zdechovský.
Na Zdechovského reaguje starosta
K návrhu europoslanca preveriť financovanie projektu sa neskôr vyjadril aj starosta obce.
„Celú túto záležitosť považujeme za zbytočne spolitizovanú umelo nafúknutú kauzu opozičnými politickými stranami, ktoré sa ani neunúvali zistiť skutočnosť v regióne v honbe za politickým prospechom,“ povedal Ščerba.
Obec Havranec podľa jeho slov odmieta politizovanie a bude sa naďalej snažiť byť živou súčasťou regiónu, do ktorého patrí.
„Budeme radi, ak pán Zdechovský na pôde Európskej komisie nájde spôsob, ako pomôcť aj takým regiónom a obciam, ako sme my, aby sa vidiek prestal vyľudňovať a znova sa stal atraktívnym pre ľudí na život,“ dodal starosta.
Slovensko môže získať 20 miliárd eur z eurofondov. ZMOS chce väčší podiel pre samosprávy.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"