Úspech mladého Slováka v USA: Lukáš má pod palcom 36 vodných areálov s obrovskými kontraktmi (rozhovor)
Do USA odišiel ako študent na letnú brigádu a začínal ako plavčík. Z pôvodne krátkej skúsenosti sa však stala kariéra, ktorá ho postupne dostala na vyššie pozície a napokon aj k rozhodnutiu zostať za oceánom natrvalo. Ako sa 28-ročnému Slovákovi Lukášovi podarilo uspieť?
Do Spojených štátov ste prvýkrát prišli v roku 2019 cez program Work and Travel. S akými predstavami ste tam vtedy išli?
Išiel som tam ako väčšina vysokoškolákov – s túžbou zdokonaliť sa v angličtine, zažiť americké leto, pozrieť si na vlastné oči známe mestá a pamiatky.
V roku 2019 to pre mňa bola predovšetkým skvelá príležitosť, keďže som vycestoval s mojimi štyrmi spolužiakmi. Vôbec som vtedy neplánoval, že by sa z letnej brigády raz stala moja profesionálna kariéra práve v USA.
Amerika je drahšia ako pred pandémiou, hovorí Slovák na Work & Travel. Celé leto pracoval, teraz ide cestovať
Začínali ste ako plavčík. Ako vyzerali vaše prvé týždne v práci a čo vás najviac zaskočilo?
Najviac ma zaskočilo, že práca plavčíka v USA nie je iba zábava pri bazéne. Prvé týždne boli fyzicky aj mentálne náročné. Rýchlo som pochopil obrovskú mieru osobnej zodpovednosti. Bol to zároveň kultúrny šok. Zrazu som bol vo svete, ktorý je úplne odlišný od Európy.
V amerických rezidenčných komunitách je bazén stredobodom života a štandardy bezpečnosti sú nastavené nekompromisne. Plavčík je ako policajt, vždy má posledné slovo a každý ho na slovo počúva.
Ako ste povedali, práca plavčíka môže pôsobiť ako ideálna letná brigáda, ale ročne dochádza k tisíckam nehôd alebo utopeniam. Aká je realita, keď zodpovedáte za bezpečnosť ľudí pri bazéne?
Realita je taká, že voda neodpúšťa ani sekundu nepozornosti. Utopenie v reálnom živote nevyzerá ako vo filmoch. Človek nekričí ani nešpliecha, je to tichý proces, ktorý trvá 20 až 60 sekúnd.
V USA patrí utopenie k najčastejším príčinám neúmyselných úmrtí detí a mladistvých, takže tlak na prevenciu je enormný. Denne sa tu utopí okolo 12 ľudí. Plavčíkovanie na komunitných bazénoch je práca, ktorá si vyžaduje stopercentnú pozornosť.
Lukáš (naľavo) prvé leto ako plavčík v USA v roku 2019
Nasledujúce roky ste sa posunuli vyššie a vyskúšali si niekoľko pozícií. Ako sa vám to podarilo a čo všetko ste robili?
V USA rozhodujú výsledky a schopnosť vyriešiť problém, keď nastane kríza. V roku 2022 som nastúpil ako manažér bazéna a hneď na druhý deň sme museli riešiť vážny úraz návštevníka. Celú situáciu sme zvládli a klient s nami aj vďaka tomu predĺžil viacročnú spoluprácu.
Následne som pôsobil ako oblastný supervízor, kde som už priamo riadil 13 objektov, 20 medzinárodných zamestnancov a týždenne koordinoval takmer 900 odpracovaných hodín.
V roku 2025 sa zo sezónnej práce stala celoročná a v máji 2026 ma vedenie spoločnosti povýšilo na pozíciu regionálneho manažéra, ktorá vyžaduje ešte väčšiu zodpovednosť, keďže manažujem kontrakty za 1,6 milióna dolárov.
Čo býva pri tejto práci najnáročnejšie – samotná zodpovednosť, dlhé zmeny alebo práca s ľuďmi?
Jednoznačne tá neustála 24-hodinová zodpovednosť. Dlhé zmeny na slnku a fyzická únava sa dajú prekonať, ale vedomie, že na vašich rozhodnutiach závisí bezpečnosť tisícov návštevníkov denne a miliónový majetok klientov, vám nedovolí vypnúť telefón ani cez víkend.
Zároveň musíte byť psychológom pri práci s ľuďmi a diplomatom pri komunikácii s náročnými zástupcami bytových domov a spoločností. Taktiež som sa naučil pravidlo, že zákazník má vždy pravdu.
Každé leto prichádzajú do USA za prácou ďalší mladí Slováci. S čím majú podľa vašich skúseností najväčší problém, respektíve nemajú prehnané očakávania?
Mnohí prichádzajú s predstavou z filmov a sociálnych sietí, že ide o bezstarostnú dovolenku spojenú s občasnou brigádou. Skutočným šokom pre nich býva americká pracovná disciplína, kde sa vyžaduje stopercentná dochvíľnosť, rešpektovanie striktných pravidiel a zvládanie dlhých zmien v horúčavách.
Najväčším problémom býva jazyková bariéra pri riešení konfliktov s návštevníkmi a zvykanie si na to, že v práci už nie sú zákazníkmi, ale nesú zodpovednosť ako zamestnanci.
Dnes pôsobíte ako regionálny manažér. Čo presne obnáša vaša práca a akú veľkú zodpovednosť nesiete?
Zodpovedám za prevádzku, rozpočty a technickú bezpečnosť 36 rozsiahlych rezidenčných a komerčných vodných areálov v Severnej Virgínii, konkrétne v mestách ako Alexandria, Fairfax či Arlington.
Priamo riadim troch oblastných supervízorov a desiatky plavčíkov. Zároveň pôsobím ako oficiálny zástupca spoločnosti pred okresnými hygienickými úradmi, kde osobne vediem bezpečnostné audity a zodpovedám za získanie potrebných povolení na plnohodnotné použitie bazénov.
Lukáš (dolu naľavo v podrepe) a ostatní plavčíci v lete 2022, keď si precvičovali záchranárske znalosti
Pri správe desiatok rozsiahlych areálov sa určite stretávate aj s nepredvídateľnými situáciami. Ako vyzerá riešenie takýchto krízových momentov v praxi?
V tomto odvetví musíte reagovať okamžite. Už sme riešili situácie, keď nekvalitná práca cudzieho dodávateľa spôsobila masívne zaplavenie technologickej miestnosti, alebo keď chyby pri rekonštrukcii ohrozili drahé technológie za desaťtisíce dolárov.
V takýchto momentoch musím prevziať velenie, uzatvoriť areál pre návštevníkov a problém začať okamžite riešiť. Našou úlohou je minimalizovať čas uzatvorenia, zistiť poruchu a napraviť ju. Rýchla technická diagnostika a správne rozhodnutia dokážu predísť väčším škodám aj prípadným zraneniam.
Máte na starosti aj desiatky zamestnancov, pričom mnohí prichádzajú zo zahraničia. Je náročné riadiť takýto multikultúrny tím?
Je to mimoriadna logistická aj personálna výzva. Počas leta koordinujeme stovky pracovných hodín týždenne, riešime ubytovanie, tréningy záchrany života a pravidelné neohlásené kontroly bdelosti na pracoviskách.
Každá národnosť je špecifická, no keďže som si sám prešiel všetkými pozíciami, presne viem, čo títo ľudia prežívajú. Z pozície regionálneho manažéra však musím zabezpečiť, aby celý mechanizmus fungoval absolútne spoľahlivo a bez problémov.
Na Slovensku ste študovali iné odvetvie než to, ktorému sa teraz venujete. Pomohli vám získané vedomosti aj na aktuálnej pozícii?
Na Slovensku som vyštudoval inžinierske štúdium v odbore kvantitatívna ekonómia. Hoci sa môže zdať, že matematika a prevádzka bazénov spolu nesúvisia, v praxi mi toto vzdelanie dalo obrovskú výhodu.
Naučilo ma pristupovať k riadeniu logicky, analyticky a cez čísla. Pri desiatkach areálov denne pracujeme s množstvom údajov – od sledovania spotreby chémie a technického stavu čerpadiel až po presné plánovanie pracovných zmien stoviek hodín personálu.
Vďaka analytickému prístupu vieme lepšie predvídať problémy, hospodáriť s rozpočtom a udržať vysokú úroveň bezpečnosti bez zbytočných prerušení prevádzky.
Lukáš (dolu naľavo) a ďalší plavčíci na kurze v Banskej Bystrici v roku 2023 pred ďalším odchodom do USA
Ako sa líši váš život v USA od života, ktorý ste mali na Slovensku? Čo vám tam vyhovuje a čo vám, naopak, chýba?
Život v USA je výrazne dynamickejší, orientovaný na výkon, efektivitu a neustály osobný rozvoj. Vyhovuje mi americký optimizmus, profesionalita v biznise a to, že usilovná práca prináša viditeľné výsledky.
Na druhej strane mi, samozrejme, chýba rodina na Slovensku, dlhoroční priatelia z detstva, pokojnejšie životné tempo a naša tradičná domáca kuchyňa.
Kedy ste sa rozhodli, že chcete v Spojených štátoch zostať natrvalo? Čo rozhodlo?
Rozhodlo to, keď som videl, že moje analytické a manažérske nápady prinášajú v reálnej praxi veľký úžitok a vedenie spoločnosti mi prejavilo obrovskú dôveru zverením celého regiónu.
V USA som našiel prostredie, kde sa odbornosť a pracovné nasadenie pretavujú do priameho kariérneho rastu bez ohľadu na to, koľko máte rokov. Cítil som, že tu môžem profesijne napredovať oveľa rýchlejšie a pracovať na projektoch, ktoré majú širší spoločenský význam.
Lukáš (dolu napravo) v roku 2023 prvýkrát ako supervízor a jeho tím
Zažili ste aj momenty, keď ste si pomysleli, že život a práca v Amerike vôbec nie sú také, ako ste si predstavovali?
Určite áno, najmä na začiatku. Vybudovať si život v cudzej krajine od nuly a bez rodinného zázemia bolo náročné. Musel som sa zorientovať v zložitom daňovom, poistnom a imigračnom systéme.
Boli to obdobia obrovského tlaku, no práve tie ma najviac zocelili a naučili ma postaviť sa k problémom čelom.
Aké sú vaše plány do budúcna? Premýšľali ste aj na tým, že by ste sa raz vrátili na Slovensko?
Svoju budúcnosť spájam predovšetkým s USA, pretože americký trh ponúka obrovské možnosti. Ako všetky odvetvia v súčasnosti, aj toto sa rýchlo vyvíja a mení. Mojím cieľom je prepájať dátové modely a prvky umelej inteligencie s reálnou prevádzkovou praxou.
Vidím veľký potenciál v tom, ako môžu technológie umelej inteligencie a automatizované monitorovacie systémy pomáhať plavčíkom na bazénoch, predchádzať zlyhaniam ľudského faktora a radikalne zvyšovať štandardy bezpečnosti a ochrany zdravia na komunitných bazénoch.
Takže nad návratom na Slovensko teraz neuvažujem.
Lukáš prezentoval spoločnosť Premier Aquatics na výstave vo Washingtone D.C. vo februári 2026