„Vráť sa, lebo na Západe ťa dobodá migrant?“ Blunárová a Longauer sa ostro sporili o to, prečo mladí opúšťajú Slovensko
Mladí ľudia získavajú čoraz väčšiu časť informácií zo sociálnych sietí, zároveň však pri rozhodovaní o svojej budúcnosti riešia najmä platy, dostupnosť bývania či fungovanie štátu. O tom, čo ich môže udržať na Slovensku, ale aj o polarizácii a politickej komunikácii diskutovali v relácii Téma na ta3 predsedníčka Mladého PS Karolína Blunárová a Tobiáš Longauer z Mladých sociálnych demokratov, ktorý je zároveň členom strany Smer-SD.
Obaja sa zhodli, že sociálne siete zásadne ovplyvnili spôsob, akým politici komunikujú s verejnosťou. Rozchádzali sa však v názore na to, ako proti ich negatívnym vplyvom bojovať. Kým Longauer podporuje zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, Blunárová presadzuje skôr reguláciu samotných platforiem.
Emócie vyhrávajú nad faktami
Blunárová upozornila, že sociálne siete síce umožnili vstupovať do verejnej diskusie aj ľuďom a politickým subjektom, ktoré by sa inak k veľkému publiku dostávali ťažšie, algoritmy však zároveň zvýhodňujú obsah vyvolávajúci silné emócie.
„Úplne najefektívnejšie je na tých sociálnych sieťach jednoducho vyvolať v ľuďoch nejakú reakciu, pretože keď s vami interagujú, tak vlastne dávajú tomu algoritmu vôbec vedieť, že chcú vidieť váš obsah. A tú reakciu najlepšie dostanete emóciou,“ povedala Blunárová.
Podľa nej je preto populárne vyvolávať hnev, strach či šok. „Nie je to úplne niečo, čo prospieva demokracii,“ dodala.
Longauer tvrdí, že problémom je samotné nastavenie platforiem a ich vplyv najmä na mladých používateľov. Podporil preto zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov.
„Dnes na tých sociálnych sieťach to treba nastaviť tak, aby nie algoritmus tvoril politiku, ale politika tvorila algoritmus,“ uviedol. Politici by podľa neho mali zároveň sami zmierniť spôsob komunikácie a nespoliehať sa na agresivitu iba preto, že prináša väčší dosah.
Blunárová mu však vzápätí vyčítala, že práve jeho vlastná komunikácia na sociálnych sieťach podľa nej často stojí na kritike a silných emóciách. Uviedla, že pri ich prvom osobnom stretnutí bola prekvapená jeho pokojným vystupovaním, pretože ho dovtedy poznala najmä z videí na internete.
Longauer kritiku odmietol. Tvrdí, že síce používa aj expresívnejšie výrazy, no nevulgarizuje a svoje postoje prezentuje pokojným spôsobom.
Rozdielny názor mali aj na ochranu detí pred negatívnymi dôsledkami sociálnych sietí.
Blunárová odmietla úplný zákaz. „Keď sociálne siete majú aspekty, ktoré sú škodlivé pre ľudí do 16 rokov, ale aj pre dospelých ľudí, tak odstraňujme tie problémy zo sociálnych sietí a nie mládež zo sociálnych sietí,“ povedala.
Longauer oponoval prirovnaním k cigaretám a argumentoval tým, že mozog detí a tínedžerov sa stále vyvíja. Prípadnú reguláciu podľa neho nemôže účinne zaviesť samotné Slovensko.
„Tu musí zabrať celá Európska únia. Toto musí byť spoločné riešenie na úrovni EÚ,“ tvrdí. Únia by podľa neho mala nastaviť pravidlá aj sankcie a následne požadovať od platforiem, aby si dodržiavanie vekových obmedzení strážili.
Spor o politickú polarizáciu
Diskusia sa neskôr presunula k polarizácii spoločnosti. Longauer obhajoval iniciatívu Úradu vlády s názvom Rešpektujem iný názor, v rámci ktorej vznikol aj jeho rozhovor s bývalým premiérom Vladimírom Mečiarom. Na otázku, prečo sa v podobných rozhovoroch neobjavujú výraznejšie osobnosti opačného politického spektra, odpovedal, že pozvania odmietali.
„Ak my ukážeme, že nevieme ani spolu diskutovať, pretože sa nám nepáči ten a ten, tak potom ako chceme tú polarizáciu, tie vybičované nálady v spoločnosti dostať na nejakú normálnu úroveň?“ pýtal sa Longauer.
Za cestu zo spoločenského konfliktu považuje diskusiu aj s ľuďmi, s ktorými zásadne nesúhlasí.
Blunárová mu pripomenula, že podobnú otvorenosť podľa nej neukazuje ani samotný Smer-SD. Poukázala pritom na to, že premiér Robert Fico odmieta priamu diskusiu s predsedom PS Michalom Šimečkom napriek tomu, že ho pravidelne kritizuje.
„Do reálnej diskusie a do reálnej konfrontácie názorovej a argumentačnej, kde by si to dokázali s tou oponentúrou vydiskutovať, a nie iba do prázdna na tlačovke hovoriť, čo každý chce, tak do tohto nešiel,“ povedala Blunárová.
Obaja pritom deklarovali, že v osobnom živote nemajú problém udržiavať vzťahy s ľuďmi s odlišnými politickými názormi. Longauer spomenul svojich spolužiakov, Blunárová zase rozdielne politické preferencie v rodinách.
Moderátor ich následne vyzval, aby na svojom politickom oponentovi našli aj niečo pozitívne. Blunárová ocenila Longauerovu schopnosť pracovať so sociálnymi sieťami. Longauer vyzdvihol, že dokážu viesť diskusiu bez vzájomného prekrikovania.
Prečo mladí odchádzajú?
Výrazná časť debaty sa venovala odchodu mladých Slovákov do zahraničia.
Blunárová upozornila na prieskum medzi mladými ľuďmi, podľa ktorého veľká časť z nich zvažuje život za hranicami napriek tomu, že sa na Slovensku cítia doma.
„Ľudia, ktorí majú ten pocit domova a sú aj hrdí na to, že sú Slovákmi, sa z nejakých dôvodov rozhodujú odchádzať. A to je podľa mňa tragédia tohto,“ povedala.
Mladému človeku, ktorý chce odísť napríklad do Prahy alebo Viedne, by podľa vlastných slov jeho rozhodnutie nezazlievala. Sama však chce zostať na Slovensku a pracovať na tom, aby sa ľudia mali dôvod vracať.
Longauer naopak tvrdí, že pozná ľudí žijúcich v zahraničí, ktorí sa na Slovensko v budúcnosti vrátiť chcú. Ako jednu z výhod Slovenska vyzdvihol bezpečnosť a kritizoval bezpečnostnú situáciu v západnej Európe.
„My tu máme na Slovensku bezpečné ulice,“ povedal. Práve bezpečnosť podľa neho môže byť jedným z faktorov, ktoré ľudí motivujú k návratu.
Blunárová jeho argumentáciu odmietla ako odvádzanie pozornosti od skutočných dôvodov odchodu mladých. Za podstatnejšie označila výšku platov, fungovanie štátu a dostupnosť bývania.
„Namiesto toho, aby ste ponúkli nejaké reálne riešenia a spôsoby, ako ich prilákať, tak tu teraz de facto hovoríš tomu 25-ročnému človeku, že vráť sa, lebo na Západe ťa dobodá migrant,“ reagovala.
Bývanie zostáva problémom
Práve dostupnosť bývania patrila medzi témy, pri ktorých sa postoje hostí výrazne rozchádzali.
Blunárová pripomenula, že mladý človek potrebuje pri kúpe nehnuteľnosti značné vlastné úspory ešte pred tým, ako vôbec môže získať hypotéku. Pri byte v hodnote 200-tisíc eur by podľa nej išlo pri 20-percentnom vlastnom vklade o 40-tisíc eur.
„Človek po škole neviem, kde by sa k tomu mohol dostať, keď príde do zamestnania, kde nezarába 10-tisíc mesačne, a ešte musí z niečoho aj žiť,“ uviedla.
Longauer poukazoval na projekt štátom podporovaného nájomného bývania a tvrdil, že vláda už v tejto oblasti podniká konkrétne kroky. Spomenul projekty v Žiline a Bratislave a ďalšie pripravované byty.
Blunárová však spochybnila, či je takýto model skutočným riešením dostupnosti bývania. Kritizovala aj ceny nájmov, ktoré sú podľa nej v niektorých projektoch podobné komerčným cenám.
Longauer zároveň tvrdí, že pre mladého človeka žijúceho s partnerom môže byť na zabezpečenie bežného života a hypotéky postačujúci príjem približne od 1 500 do 2 000 eur.
Blunárová konkrétnu sumu určiť nechcela. Podľa nej je dôležitejšie, čo si človek za svoj príjem reálne dokáže kúpiť.
„Podstatné je, čo si za tú sumu môžu dovoliť. Čiže sa to odvíja aj od cien potravín a rôznych základných ľudských potrieb vrátane bývania,“ povedala.
Na záver dostali obaja hostia priestor na krátky odkaz mladým ľuďom, ktorí sa snažia orientovať v politike.
„Používajte kritické myslenie, overujte si informácie a dávajte si pozor na informácie, ktoré sú prezentované tak, že to vo vás vyvoláva nejakú pudovú reakciu,“ odkázala Blunárová.
Longauer odporučil získavať informácie z rôznych názorových prostredí. „Získať informácie z jedného aj z druhého prúdu. Nielen z tej svojej bubliny,“ uzavrel.
Pozrite si aj kompletnú epizódu relácie Téma so zástupcami politických mládežníckych organizácií:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"