Temný turizmus: Prečo sa miesta smrti, zločinu a tragédií menia na atrakcie? Z utrpenia sa stal akýsi biznis
Do popredia sa pritom dostáva aj otázka, ako takáto turistika pôsobí na obete a ľudí, ktorí dodnes žijú na miestach spojených so zločinom alebo násilím.
Bývalý významný španielsky pašerák drog Laureano Oubiña prišiel toto leto s nezvyčajným podnikateľským nápadom. Turistom ponúkol plavbu loďou po miestach v ústí rieky Arousa, ktoré boli spojené s érou pašovania drog, pričom príbeh im mal rozprávať priamo on. Súčasťou výletu bol aj obed.
Ako upozorňuje profesor a investigatívec Jorge Gracia Ibáñez, ktorý píše pre The Conversation, regionálna vláda Galície (autonómnej oblasti v Španielsku - pozn. red.) medzičasom túto atrakciu zakázala pre porušenie pravidiel cestovného ruchu.
Prípad je výrazným príkladom takzvanej temnej turistiky. Ide o cestovanie na miesta spojené so smrťou, násilím, zločinom či ľudskými tragédiami. Tento druh turistiky naberá rôzne podoby – od návštev koncentračných táborov a vojnových pamätníkov až po prehliadky miest spätých so známymi zločincami.
Práve Oubiñov nápad otvára otázku, kde sa končí záujem o temnú minulosť a kde sa už začína jej komercializácia či dokonca oslava zločincov.
Trump chce obnoviť ostrov ticha, chladu a samoty. Bývalý väzeň spomína na Alcatraz a varuje: Oživiť ho by bolo bláznovstvo
Od Osvienčimu až po Escobara
Temná turistika zahŕňa veľmi rozdielne miesta a zážitky. Patria sem lokality spojené s vážnym porušovaním ľudských práv, koncentračné tábory, pamätníky či miesta ozbrojených konfliktov od druhej svetovej vojny po vojnu vo Vietname.
Do rovnakej širokej kategórie sa zaraďujú aj historické väznice, napríklad Alcatraz, ale tiež návštevy štvrtí s vysokou kriminalitou. Turisti takto smerujú napríklad do faviel v Riu de Janeiro či do nebezpečných štvrtí veľkých amerických miest.
Niektoré prehliadky pritom vznikajú s opačným zámerom – chcú búrať stereotypy spojené s kriminalitou. V Mexico City napríklad miestne úrady organizujú prehliadku štvrte Tepito, ktorá má návštevníkom ukázať inú stránku oblasti známej aj pôsobením kartelu Unión Tepito.
Na opačnom konci sú turistické trasy postavené priamo na sláve konkrétnych zločincov. V Kolumbii sa organizujú prehliadky spojené s Pablom Escobarom, v Londýne zase turisti kráčajú po údajných stopách Jacka Rozparovača.
Tieto zážitky podľa Gracia Ibáñeza nemožno jednoducho hádzať do jedného vreca. Návšteva koncentračného tábora Auschwitz má úplne iný význam než komerčná prehliadka miest spojených so sériovým vrahom.
Temná turistika rastie aj v Španielsku
Fenomén sa rozšíril aj v Španielsku. Turistické trasy tam vedú najmä po miestach spojených so španielskou občianskou vojnou. Medzi známe lokality patrí baskická Guernica, ktorú počas konfliktu bombardovalo nemecké letectvo, či ruiny starého mesta Belchite v Aragónsku.
Pribúdajú aj trasy po bunkroch a miestach významných bojov občianskej vojny. Do širšej kategórie temnej turistiky možno zaradiť aj historické lokality spojené s čarodejníctvom a jeho prenasledovaním či prehliadky španielskych miest zamerané na prípady politickej a urbanistickej korupcie.
Rozmach podľa autora textu súvisí aj s masovým cestovným ruchom. Turistický priemysel neustále hľadá nové a originálne zážitky a zároveň rastie popularita kriminálnych príbehov v seriáloch, podcastoch, knihách či filmoch.
Problém nastáva pri obetiach
Temná turistika môže prinášať peniaze miestnym ekonomikám a pri historických lokalitách môže mať aj vzdelávací význam. Zároveň však prináša zásadný problém: mnohé z týchto miest pôvodne vznikli ako priestory spomínania, smútku či vyrovnávania sa s traumou, nie ako turistické atrakcie, pripomína autor pôvodného článku.
Rizikom je preto zľahčovanie ich pôvodného významu. Jedným z prejavov sú napríklad nevhodné selfie návštevníkov v Auschwitzi a na ďalších pietnych miestach.
Osobitne problematické je predávanie produktov a zážitkov, ktoré môžu zločincov ospravedlňovať alebo glorifikovať. Do popredia sa pritom dostáva aj otázka, ako takáto turistika pôsobí na obete a ľudí, ktorí dodnes žijú na miestach spojených so zločinom alebo násilím.
Temná turistika preto podľa Gracia Ibáñeza potrebuje jasné etické hranice. Ak poskytuje historický kontext a rešpektuje obete, môže pomáhať ľuďom pochopiť traumatické udalosti. Ak sa však zo zločinu stane predovšetkým atrakcia na predaj, hranica medzi vzdelávaním a jeho oslavou sa začína strácať.