Trump chce obnoviť ostrov ticha, chladu a samoty. Bývalý väzeň spomína na Alcatraz a varuje: Oživiť ho by bolo bláznovstvo
Bývalý väzeň Charlie Hopkins spomína na tri roky strávené na najslávnejšom väzenskom ostrove Spojených štátov. Po tom, čo prezident Donald Trump avizoval zámer opätovne otvoriť Alcatraz pre najnebezpečnejších zločincov, prehovoril o tom, aké to tam skutočne bolo – aj prečo podľa neho ostrov na návrat trestancov dávno nemá podmienky.
To väzenie bolo tiché ako hrob, hovorí dnes 93-ročný Hopkins pre spravodajskú stanicu BBC. V roku 1955 ho tam previezli z federálneho zariadenia v Atlante. Dôvod? Problémové správanie a nevypočítateľnosť. Doživotne odsúdený za únos a ozbrojenú lúpež sa dostal do najstráženejšej federálnej väznice, kam úrady posielali tých, čo nezvládali režim v iných inštitúciách.
Hopkins v súčasnosti žije v americkom štáte Florida a podľa informácií Národného archívu v San Franciscu môže byť posledným žijúcim mužom, ktorý si odpykal trest v Alcatraze. Pre BBC zaspomínal nielen na atmosféru ostrova, ale aj na neúspešný plán úteku a izoláciu na samotke.
„Len voda, chlad a nuda“
Hopkins hovorí, že väzenský režim na ostrove bol prísny a monotónny. „Nemali sme rádio, knihy boli len občas. Celé dni ste mohli robiť kliky alebo chodiť v cele tam a späť,“ povedal.
V Alcatraze sa podľa neho dalo zblázniť z ticha a samoty. Najdlhšie obdobie, ktoré strávil v legendárnom „D bloku“ – samoväzbe, bolo pol roka. Dostal ho za to, že sa pokúsil pomôcť pri úteku skupine spoluväzňov vrátane známeho bankového lupiča Forresta Tuckera. Ich plán, založený na pašovaní pílok z dielne, však odhalili dozorcovia skôr, než ho stihli uskutočniť.
Návrat Alcatrazu? Nezmysel, tvrdí bývalý väzeň
V posledných dňoch zaujal verejnosť výrok prezidenta Trumpa, ktorý oznámil, že by rád ostrov znovu sprístupnil ako federálne väzenie pre „najbrutálnejších a najnásilnejších páchateľov“. Alcatraz podľa neho predstavuje „silný symbol zákona a poriadku“.
Hopkins si však myslí, že ide len o rétorické gesto. „On to nemyslí vážne. Chce tým len vyslať signál verejnosti,“ povedal pre BBC. Tvrdí, že znovuotvorenie Alcatrazu by bolo extrémne drahé a technicky náročné. „Vtedy išla kanalizácia rovno do oceánu. Dnes by ste museli vybudovať úplne nový systém,“ poznamenal.
Čo sa stalo s legendárnym väzením?
Alcatraz, nachádzajúci sa 2 kilometre od pobrežia San Francisca, vznikol v polovici 19. storočia ako vojenská pevnosť. Neskôr sa z neho stalo väzenie pre vojenských a potom federálnych väzňov. Ako pripomína americký Federálny úrad pre väzenstvo (Federal Bureau of Prisons), bol určený najmä pre odsúdených, ktorí opakovane porušovali disciplínu v iných väzeniach.
Väzni mali len štyri základné práva – jedlo, oblečenie, prístrešie a zdravotnú starostlivosť. Všetko ostatné – práca, korešpondencia či návštevy – bolo podmienené dobrým správaním. Paradoxne, niektorí trestanci považovali pobyt v Alcatraze za komfortnejší než v iných zariadeniach, najmä vďaka tomu, že cely boli vždy jednolôžkové.
Ostrov prestal slúžiť ako väznica v roku 1963, nie pre dramatické úteky, ale pre vysoké náklady na prevádzku. Denné náklady na väzňa boli trojnásobne vyššie než v iných federálnych väzniciach. Okrem iného aj preto, že pitná voda sa musela na ostrov voziť na lodiach.
Za 29 rokov fungovania sa z Alcatrazu pokúsilo ujsť 36 väzňov v rámci 14 útekov. Oficiálne sa žiadnemu z nich nepodarilo dostať sa na pevninu bez stopy. Najslávnejší pokus bratov Anglinovcov a Franka Morrisa z roku 1962 zostáva nevyriešený – FBI predpokladá, že sa utopili.
Dnes je Alcatraz múzeom spravovaným Národnou správou parkov a každoročne ho navštívi viac než milión turistov. Podľa historikov by jeho premena späť na väzenie stála miliardy dolárov – čo by bolo nielen ekonomicky, ale aj prakticky neudržateľné.
Obnoviť ho by bolo bláznovstvo
Hopkins, ktorý po odchode z väzenia v roku 1963 pracoval v rôznych zamestnaniach a napísal tisícstranové pamäti, dnes vníma minulosť kriticky. „Spôsobil som im tam veľa problémov,“ priznal pre BBC. „Dnes viem, že som mal vážne problémy,“ dodal.
Napriek tomu, že Trumpa politicky podporuje, jeho predstavu o návrate Alcatrazu medzi funkčné väznice odmieta: „To by bol blázon, kto by do toho išiel. Tá väznica patrí minulosti.“