Prioritou v roku 2026 je „rozpad NATO a EÚ zvnútra“. NYT: Putin mal s Moldavskom väčšie plány, než sa zdalo
Rusko vynaložilo obrovské prostriedky na to, aby ovplyvnilo politické smerovanie Moldavska. Podľa zistení The New York Times malo platiť pravoslávnych kňazov, organizovať rozsiahle kupovanie hlasov, kybernetické útoky a dokonca výcvikové tábory, v ktorých sa Moldavci pripravovali na vyvolávanie nepokojov počas volieb.
Denník NYT svoje zistenia založil na rozhovoroch s účastníkmi operácií, predstaviteľmi moldavských bezpečnostných zložiek a viac než poltuctom európskych a amerických spravodajských predstaviteľov. Analyzoval tiež tisíce dokumentov súvisiacich s pokusmi Moskvy zasahovať do moldavských volieb.
Ambície Ruska pre tento rok
Kremeľ oficiálne popiera zasahovanie do moldavskej politiky. Jeho hovorca Dmitrij Peskov ich označil za „nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú absolútne žiadny základ“. Putin ešte v decembri obviňoval európskych lídrov z „podnecovania hystérie“ v súvislosti s hrozbou zo strany Ruska.
Podľa predstaviteľov dvoch krajín však krátko nato na neverejnom stretnutí povedal vojenským lídrom niečo celkom iné. Ambíciou Moskvy na rok 2026 má byť „rozpad NATO a EÚ zvnútra“.
Moldavsko má v tomto úsilí kľúčové postavenie. Podľa západných spravodajských predstaviteľov je v hierarchii priorít Kremľa na prvom mieste ovládnutie Ukrajiny a hneď za ním získanie kontroly nad Moldavskom.
Hoci krajina nie je členom Európskej únie ani NATO, má strategickú polohu – nachádza sa medzi Ukrajinou a členskými štátmi Aliancie.
Moldavsko by podľa predstaviteľov mohlo Rusku poslúžiť ako ideálny oporný bod pre ďalšie útoky proti Ukrajine alebo Západu. Dodali, že Vladimir Putin stále dúfa v obsadenie časti juhu Ukrajiny, čím by vznikol pozemný koridor spájajúci Rusko s Moldavskom.
Mapa plánovaných presunov ruských jednotiek, ktorú na začiatku vojny verejne ukázal bieloruský prezident, znázorňovala postup ruských síl smerom do Podnesterska – separatistického regiónu Moldavska, kde sa nachádza kontingent ruských vojakov. Rusku sa však tento cieľ nepodarilo dosiahnuť.
Podľa poradcu moldavskej prezidentky Stanislava Secrierua chce Rusko krajinu využiť „ako odrazový mostík pre nepriateľské aktivity proti Ukrajine, ako aj proti jej hlavnému obrannému a finančnému podporovateľovi, EÚ“. Ako dodal, „Rusko z týchto dôvodov v posledných rokoch vyčlenilo bezprecedentné zdroje“.
Šéf moldavskej Agentúry pre kybernetickú bezpečnosť Mihai Lupascu situáciu zhrnul stručne: „Vyhrali sme bitku. Ale nevyhrali sme vojnu.“
Napriek snahe Ruska sa však prozápadná vláda prezidentky Sanduovej otáča v posledných voľbách smerom k EÚ a začala rokovania k členstvu v Únii.
„Západ? To je vojna a smrť“
Ruská kampaň mala zahŕňať kybernetické útoky, dezinformácie, kupovanie hlasov, platenie pravoslávnych kňazov aj prípravu ľudí schopných vyvolať nepokoje počas volieb.
Grilovanie, plážový volejbal či wellness s názvom „Relax and Have Fun“. Výcvikový pobyt v odľahlej časti Srbska mohol na prvý pohľad pripomínať letný tábor. Jeho účastníci sa však podľa zistení The New York Times zároveň učili prerážať policajné kordóny, zakladať požiare a trénovali so samopalmi.
Väčšinu z nich tvorili Moldavci a ich inštruktori mali väzby na ruskú vojenskú rozviedku GRU. Tábor bol podľa západných spravodajských predstaviteľov iba jednou časťou rozsiahlej operácie, ktorou sa Moskva pokúšala ovplyvniť smerovanie približne trojmiliónového Moldavska.
Samostatnou súčasťou operácie bola podľa NYT rozsiahla sieť spojená s moldavsko-izraelským oligarchom Ilanom Shorom, ktorý žije v Rusku.
Denník analyzoval databázu jeho moskovskej finančnej spoločnosti, ktorá obsahovala mená, kontakty a údaje ľudí zapojených do politických aktivít. Podľa dokumentov sa do siete podarilo naverbovať viac než 150-tisíc Moldavcov.
Telegramové chatboty mali ľudí verbovať a koordinovať. Noví členovia boli označovaní za „sympatizantov“, nad nimi stálo približne 35-tisíc „aktivistov“ a najvyššiu úroveň tvorilo približne 1 200 miestnych manažérov.
Za peniaze mali zverejňovať príspevky na sociálnych sieťach, zúčastňovať sa na organizovaných protestoch a presviedčať ľudí, aby hlasovali proti prezidentke Maii Sanduovej, jej strane PAS a približovaniu Moldavska k Európskej únii.
Ďalšie uniknuté dokumenty, o ktorých ako prvý informoval moldavský investigatívny portál Ziarul de Gardă, podľa NYT ukazujú, že počas štyroch mesiacov pred referendom o európskej integrácii v roku 2024 dostalo približne 38-tisíc aktivistov spolu takmer 20 miliónov dolárov.
Propaganda často Rusko priamo nespomínala. Jeden zo široko šírených materiálov napríklad varoval, že zbližovanie so Západom povedie k „presnému zopakovaniu ukrajinského scenára“. Nasledovali slová: „Výsledok? Vojna. Smrť. Slzy.“
Shor z Moldavska utiekol ešte v roku 2019 po obvinení v prípade miliardového bankového podvodu. Spojené štáty na jeho spoločnosť v roku 2025 uvalili sankcie. Shor na žiadosť NYT o vyjadrenie nereagoval.
Kampaň sa dostala aj do kostolov
Do operácie mali byť podľa denníka zapojené aj stovky moldavských pravoslávnych kňazov. Od leta 2024 cestovali do Ruska, kde navštevovali pútnické miesta a stretávali sa s cirkevnými predstaviteľmi.
Pred návratom domov podľa dokumentov podpisovali zmluvy k platobným kartám ruskej banky Promsvyazbank, ktorá má väzby na ruské ministerstvo obrany. V dokumentoch sa zároveň označovali za zamestnancov organizácie Evrazia, ktorú západné spravodajské služby spájajú s presadzovaním proruských záujmov v bývalých sovietskych republikách.
Za približne tisíc dolárov mali kňazi presviedčať veriacich, aby odmietli referendum o európskej integrácii a postavili sa proti prozápadnej politike. Podľa moldavských predstaviteľov peniaze prijali stovky duchovných.
Kňaz Pavel Petrov, ktorý sa podľa moldavského predstaviteľa na púťach nezúčastnil, niekoľko týždňov pred hlasovaním kritizoval EÚ priamo počas kázne.
„Demokracia? Aká demokracia vám vnucuje všetku tú špinu, ktorú priniesli z Európy?“ vyhlásil. Neskôr sa pýtal: „My, ľudia, čo chceme? Sodomu a Gomoru? Aby nás Boh zaživa spálil? Spáli nás.“
Archipresbyter Iulian Rața naopak tvrdí, že on ani kňazi pod jeho vedením „neviedli priamu kampaň ani nikoho vo voľbách nepodporovali“. Účasť na cestách do Moskvy však priznal a povedal, že by tam išiel znova.
Vrchol počas volieb
Ruské aktivity vyvrcholili počas parlamentných volieb 28. septembra 2025. Ľudia vycvičení v Srbsku sa podľa prokuratúry pripravovali na nepokoje, ruskí hackeri prenikli do moldavskej ústrednej volebnej komisie a prevzali kontrolu nad tisíckami súkromných routerov.
Moldavské úrady však ešte pred hlasovaním vykonali stovky razií a zadržali ľudí spojených s výcvikovými tábormi či Shorovou sieťou. Kybernetické útoky sa krajine s pomocou západných partnerov podarilo zvládnuť a rozsiahle násilie nevypuklo.
Strana prezidentky Sanduovej získala tesne nad 50 percent hlasov a udržala si moc.
Moldavskí predstavitelia však upozorňujú, že ruské pôsobenie sa neskončilo. Na jar zasiahli ruské útoky na Ukrajine aj infraštruktúru, od ktorej je Moldavsko závislé. Po útoku na vedenie vysokého napätia na západe Ukrajiny, ktoré zabezpečuje až 70 percent moldavskej elektriny, nasledovali výpadky prúdu.
Štáty všetkých 27 krajín EÚ sa zhodli. Prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom sa v júni začali. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"