Ak by Putin zaútočil na Pobaltie, NATO má pripravený nekompromisný trojfázový plán. Odpoveď by pocítili aj hlboko v Rusku
Severoatlantická aliancia rozpracúva spôsoby, ako zastaviť prípadný ruský útok na svoje východné krídlo. V prípade vpádu do Estónska, Lotyšska či Litvy by obrana nemusela zostať iba na území napadnutých štátov. Počíta sa s masívnym nasadením dronov, ničením ruských raketových systémov aj narušením vojenskej logistiky za hranicami NATO.
Podrobnosti o koncepte, ktorý počíta s tromi postupnými fázami obrany, odhalil nemecký denník Bild. Aliancia by sa podľa neho najskôr snažila umlčať ruské raketové systémy, následne zastaviť pozemný postup pomocou autonómnych zbraní a v ďalšej fáze zasiahnuť aj vojenské a logistické ciele v tyle útočiacich síl.
Prvá fáza: Zastaviť rakety a oslabiť protivzdušnú obranu
Modelový scenár počíta s tým, že Rusko by útok na Pobaltie začalo raketami a dronmi a následne by sa pokúsilo preniknúť na územie členských štátov pomocou pozemných jednotiek.
Prvou úlohou NATO by preto bolo obmedziť schopnosť Moskvy pokračovať vo vzdušných a raketových útokoch. Lietadlá, drony a ďalšie zbraňové systémy Aliancie by sa sústredili na ruské raketové komplexy a protivzdušnú obranu.
Medzi dôležité ciele by patrili aj vojenské zariadenia v Kaliningradskej oblasti, ruskej exkláve medzi Litvou a Poľskom, kde sa nachádza významná vojenská infraštruktúra.
Práve likvidáciou týchto systémov by si NATO vytváralo priestor pre ďalšie operácie a zároveň sa snažilo čo najskôr znížiť intenzitu útokov na územie svojich členov.
Druhá fáza: Autonómna zóna na hraniciach
Po úvodných úderoch by podľa informácií nemeckého denníka nasledovala druhá fáza. Na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom by mohol vzniknúť priestor, ktorý plánovači označujú ako autonómnu zónu.
Klasické jednotky NATO by sa v nej podľa predstavy priamo nepohybovali. Proti postupujúcim silám by tam bojovali predovšetkým vzdušné a pozemné bezposádkové systémy.
Rozsiahle využitie dronov a robotických prostriedkov má spomaliť alebo zastaviť nepriateľské jednotky ešte predtým, než by sa dostali hlbšie na územie Aliancie. Takáto zóna by mala fungovať ako ochranná bariéra medzi postupujúcimi ruskými jednotkami a konvenčnými silami NATO.
Tretia fáza: Údery na logistiku
Ak by sa konflikt ďalej rozšíril, obrana Pobaltia by sa už nemusela obmedziť iba na územie členských štátov.
Špeciálne jednotky a bezposádkové systémy by mohli útočiť na vojenské a logistické objekty na ruskom, prípadne bieloruskom území. Medzi potenciálne ciele patria letiská, železničné trate, mosty či zbrojárske závody, teda infraštruktúra potrebná na presun vojakov, munície a ďalšieho materiálu.
Cieľom takéhoto postupu by nebolo obsadzovanie Ruska, ale prerušenie jeho zásobovacích trás a oslabenie schopnosti pokračovať v ďalších vlnách útoku.
Koncept pracuje aj s vytvorením akéhosi vzdušného zásobovacieho koridoru pre ďalšie drony a robotické systémy, ktoré by mohli operovať v tyle útočiacich síl. Do snahy narušiť ruské vojenské kapacity by podľa opísaného scenára mohli byť zapojení aj odporcovia režimu Vladimira Putina priamo v Rusku.
Žiadny oficiálny vojnový plán
Bild uvádza, že jeho reportérka sa s vizualizáciou konceptu oboznámila počas návštevy velenia americkej armády pre Európu a Afriku. Úvahy sú súčasťou širšieho aliančného rozpracovania budúceho spôsobu vedenia pozemných operácií.
Predstaviteľ amerického ministerstva obrany však zároveň upozornil, že jednotlivé scenáre nemožno interpretovať ako schválený plán konkrétnej vojny s Ruskom.
„Konkrétne tvrdenia o tom, aké operácie by sa mohli uskutočniť počas konfliktu s Ruskom, sú špekulatívne a nereprezentujú oficiálne stanovisko NATO ani americkej armády v Európe a Afrike,“ uviedol pre Bild.
Zdôraznil tiež, že koncept nevytvoril jediný autor, ale vznikal počas niekoľkých mesiacov za účasti plánovačov z viacerých krajín Aliancie. Dôležitú úlohu v ňom má rýchle odhaľovanie pokusov o preniknutie na územie NATO, prepojenie senzorov a rozsiahle využívanie dát.
Nezvyčajná je aj otvorenosť, s akou vojenskí predstavitelia o podobných scenároch hovoria. Logika je podľa Bildu jednoduchá: odstrašenie má fungovať práve vtedy, keď prípadný protivník vopred vie, že útok by vyvolal rozsiahlu a technologicky komplexnú odpoveď.
Konečným cieľom Aliancie by podľa konceptu nebolo dobývanie ruského územia, ale zastavenie útoku a vytlačenie nepriateľských jednotiek späť za medzinárodne uznané hranice.
V Pobaltí a zoči voči provokujúcim Rusom budú do pár rokov nasadení aj slovenskí piloti stíhačiek F-16. O ich výcviku sme sa v relácii Defence News rozprávali s veliteľom slovenských bojových pilotov Petrom Gregorom:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"