Ak by Putin zaútočil na Pobaltie, NATO má pripravený nekompromisný trojfázový plán. Odpoveď by pocítili aj hlboko v Rusku
Severoatlantická aliancia rozpracúva spôsoby, ako zastaviť prípadný ruský útok na svoje východné krídlo. V prípade vpádu do Estónska, Lotyšska či Litvy by obrana nemusela zostať iba na území napadnutých štátov. Počíta sa s masívnym nasadením dronov, ničením ruských raketových systémov aj narušením vojenskej logistiky za hranicami NATO.
Podrobnosti o koncepte, ktorý počíta s tromi postupnými fázami obrany, odhalil nemecký denník Bild. Aliancia by sa podľa neho najskôr snažila umlčať ruské raketové systémy, následne zastaviť pozemný postup pomocou autonómnych zbraní a v ďalšej fáze zasiahnuť aj vojenské a logistické ciele v tyle útočiacich síl.
Prvá fáza: Zastaviť rakety a oslabiť protivzdušnú obranu
Modelový scenár počíta s tým, že Rusko by útok na Pobaltie začalo raketami a dronmi a následne by sa pokúsilo preniknúť na územie členských štátov pomocou pozemných jednotiek.
Prvou úlohou NATO by preto bolo obmedziť schopnosť Moskvy pokračovať vo vzdušných a raketových útokoch. Lietadlá, drony a ďalšie zbraňové systémy Aliancie by sa sústredili na ruské raketové komplexy a protivzdušnú obranu.
Rusko buduje utajené základne pre útočné drony, informuje Telegraph. Niektoré z nich by mohli zasiahnuť územie NATO
Medzi dôležité ciele by patrili aj vojenské zariadenia v Kaliningradskej oblasti, ruskej exkláve medzi Litvou a Poľskom, kde sa nachádza významná vojenská infraštruktúra.
Práve likvidáciou týchto systémov by si NATO vytváralo priestor pre ďalšie operácie a zároveň sa snažilo čo najskôr znížiť intenzitu útokov na územie svojich členov.
Druhá fáza: Autonómna zóna na hraniciach
Po úvodných úderoch by podľa informácií nemeckého denníka nasledovala druhá fáza. Na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom by mohol vzniknúť priestor, ktorý plánovači označujú ako autonómnu zónu.
Klasické jednotky NATO by sa v nej podľa predstavy priamo nepohybovali. Proti postupujúcim silám by tam bojovali predovšetkým vzdušné a pozemné bezposádkové systémy.
Rozsiahle využitie dronov a robotických prostriedkov má spomaliť alebo zastaviť nepriateľské jednotky ešte predtým, než by sa dostali hlbšie na územie Aliancie. Takáto zóna by mala fungovať ako ochranná bariéra medzi postupujúcimi ruskými jednotkami a konvenčnými silami NATO.
Tretia fáza: Údery na logistiku
Ak by sa konflikt ďalej rozšíril, obrana Pobaltia by sa už nemusela obmedziť iba na územie členských štátov.
Špeciálne jednotky a bezposádkové systémy by mohli útočiť na vojenské a logistické objekty na ruskom, prípadne bieloruskom území. Medzi potenciálne ciele patria letiská, železničné trate, mosty či zbrojárske závody, teda infraštruktúra potrebná na presun vojakov, munície a ďalšieho materiálu.
Rusko by proti NATO nemalo šancu, tvrdí americký generál. Moskva podľa neho vie, že útok by nevyšiel
Cieľom takéhoto postupu by nebolo obsadzovanie Ruska, ale prerušenie jeho zásobovacích trás a oslabenie schopnosti pokračovať v ďalších vlnách útoku.
Koncept pracuje aj s vytvorením akéhosi vzdušného zásobovacieho koridoru pre ďalšie drony a robotické systémy, ktoré by mohli operovať v tyle útočiacich síl. Do snahy narušiť ruské vojenské kapacity by podľa opísaného scenára mohli byť zapojení aj odporcovia režimu Vladimira Putina priamo v Rusku.
Žiadny oficiálny vojnový plán
Bild uvádza, že jeho reportérka sa s vizualizáciou konceptu oboznámila počas návštevy velenia americkej armády pre Európu a Afriku. Úvahy sú súčasťou širšieho aliančného rozpracovania budúceho spôsobu vedenia pozemných operácií.
Predstaviteľ amerického ministerstva obrany však zároveň upozornil, že jednotlivé scenáre nemožno interpretovať ako schválený plán konkrétnej vojny s Ruskom.
Kto ovládne toto územie, ovládne aj celé Baltské more. NATO mení nenápadný ostrov na pevnosť proti Rusku
„Konkrétne tvrdenia o tom, aké operácie by sa mohli uskutočniť počas konfliktu s Ruskom, sú špekulatívne a nereprezentujú oficiálne stanovisko NATO ani americkej armády v Európe a Afrike,“ uviedol pre Bild.
Zdôraznil tiež, že koncept nevytvoril jediný autor, ale vznikal počas niekoľkých mesiacov za účasti plánovačov z viacerých krajín Aliancie. Dôležitú úlohu v ňom má rýchle odhaľovanie pokusov o preniknutie na územie NATO, prepojenie senzorov a rozsiahle využívanie dát.
Nezvyčajná je aj otvorenosť, s akou vojenskí predstavitelia o podobných scenároch hovoria. Logika je podľa Bildu jednoduchá: odstrašenie má fungovať práve vtedy, keď prípadný protivník vopred vie, že útok by vyvolal rozsiahlu a technologicky komplexnú odpoveď.
Konečným cieľom Aliancie by podľa konceptu nebolo dobývanie ruského územia, ale zastavenie útoku a vytlačenie nepriateľských jednotiek späť za medzinárodne uznané hranice.