Obežná dráha sa mení na smetisko a treba ju upratať. Vedci skúšajú riešenia ako zo sci-fi, od harpún po lepkavé satelity

Podľa odhadov sa na obežnej dráhe Zeme nachádza približne 1,2 milióna kusov odpadu väčších ako jeden centimeter. Hoci ide často o malé predmety, pohybujú sa vysokou rýchlosťou a pri zrážke môžu vážne poškodiť funkčné satelity či inú vesmírnu techniku.

Ako upozornil magazín britskej verejnoprávnej stanice BBC Science Focus, problémom nie je len množstvo odpadu, ale aj spôsob, akým ho z obežnej dráhy odstrániť. Staré družice a úlomky totiž neboli navrhnuté tak, aby ich bolo možné jednoducho zachytiť, pripojiť k inému zariadeniu a odviezť preč. Výskumníci preto skúšajú viacero rozdielnych prístupov.

Inšpiráciu našli u gekónov

Jednou z možností je satelit, ktorý by sa k vesmírnemu odpadu doslova prilepil. Výskumníci v Nemecku pracujú s materiálom inšpirovaným chodidlami gekónov.

Písali sme

Štyri ruské satelity a jedna západná družica, ktorá pomáha Ukrajine. Vo vesmíre sa odohral znepokojujúci manéver

Tieto jaštery dokážu priľnúť aj k hladkým povrchom vďaka miliónom mikroskopických štruktúr na chodidlách. Tie využívajú veľmi slabé príťažlivé sily medzi atómami, známe ako van der Waalsove sily.

Podobný syntetický povrch by mohol dostať špeciálny satelit určený na čistenie obežnej dráhy. Po kontakte s nefunkčným objektom by sa naň zachytil a následne ho stiahol do nižších vrstiev atmosféry, kde by pri návrate zhorel.

Science Focus spomína aj druhú verziu rovnakého princípu. Lepkavý materiál by sa nachádzal na konci lana, ktoré by satelit vystrelil smerom k odpadu. Zariadenie by tak nemuselo pristávať priamo na nekontrolovane sa pohybujúcom objekte.

Ďalšie tímy namiesto lepkavého povrchu stavajú na klasickej mechanike. Európska vesmírna agentúra (ESA) pripravuje približne 500-kilogramové zariadenie so štyrmi robotickými ramenami, ktoré pripomínajú chápadlá. Tie majú obopnúť nefunkčný satelit PROBA-1. Štart misie je plánovaný na rok 2029.

Odpad chcú prepichnúť harpúnou

Ešte nezvyčajnejšie pôsobí návrh na použitie vesmírnej harpúny. Satelit by vystrelil hrot s protihrotmi priamo do cieľa a po jeho zachytení by s ním mohol ďalej manipulovať.

Takýto systém už vedci otestovali aj vo vesmíre. Výskumníci z University of Surrey pri skúške úspešne zasiahli pripravený cieľ harpúnou pohybujúcou sa rýchlosťou približne 20 metrov za sekundu. Na skutočný vesmírny odpad však harpúny zatiaľ nasadené neboli.

Čítajte viac

VIDEO: Pozrite si najdetailnejšie zábery Slnka. Odhalili nebezpečné víry plynu, ktoré môžu ochromiť Zem

Iný prístup počíta s tým, že sa satelit k odpadu vôbec nepriblíži. Japonskí výskumníci v roku 2015 navrhli zariadenie s laserom s výkonom 500-tisíc wattov, ktoré by hliadkovalo na nízkej obežnej dráhe.

Podľa konceptu by laser zasiahol odpad a ovplyvnil jeho pohyb tak, aby sa dostal na dráhu, z ktorej by rýchlejšie klesol do atmosféry.

NASA sa už v roku 2011 zaoberala aj myšlienkou lasera umiestneného priamo na Zemi. Jeho úlohou by nebolo úlomky rozstrieľať, ale mierne zmeniť ich dráhu v prípade, že by hrozila kolízia s funkčným satelitom.

Satelit by po sebe „upratal“ sám

Nie všetky návrhy sa sústreďujú na odpad, ktorý už okolo Zeme krúži. Časť technológií má zabrániť tomu, aby sa z dnešných funkčných satelitov po skončení ich životnosti stali ďalšie trosky.

Čítajte viac

Bezosova raketa New Glenn úspešne pristála na Zemi. Satelit však vysadila na zlú dráhu a bude musieť byť zlikvidovaný

Japonská vesmírna agentúra (JAXA) preto vyvíja takzvané elektrodynamické lano. Ide o približne 700 metrov dlhý vodivý kábel, ktorý by bol k satelitu pripevnený ešte pred jeho vypustením.

Po skončení životnosti družice by sa kábel rozvinul. Jeho interakcia s magnetickým poľom Zeme by postupne brzdila pohyb satelitu a znižovala jeho obežnú dráhu.

Nefunkčná družica by napokon klesla do hustejších vrstiev atmosféry a pri návrate zhorela. Na rozdiel od harpún či robotických ramien by tak tento systém nečistil už existujúci odpad, ale mal by zabrániť vzniku ďalšieho.

Presunú sa budúce vojenské konflikty do vesmíru? V relácii Defence News túto tému priblížil Ondrej Farkas, člen Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity: