VIDEO: Pozrite si najdetailnejšie zábery Slnka. Odhalili nebezpečné víry plynu, ktoré môžu ochromiť Zem

Snímky z najvýkonnejšieho slnečného teleskopu na svete odhalili dovtedy nepozorované víry horúceho plynu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri vzniku vesmírneho počasia.

Práve to môže narúšať elektrické siete, satelity aj bezpečnosť astronautov. Výsledky výskumu zverejnil vedecký časopis Nature, píše BBC.

Doteraz nevídaný pohľad

Za objavom stojí tím vedcov využívajúci Inouye Solar Telescope, ktorý sa nachádza na havajskom vrchole s mimoriadne priaznivými podmienkami na pozorovanie oblohy. Vďaka bezprecedentnému rozlíšeniu sa výskumníkom podarilo zachytiť drobné víry na povrchu Slnka – vo fotosfére – ktoré doteraz zostávali skryté.

Podľa astronóma Davida Kuridzeho z Národného slnečného observatória (NSO) tieto rotujúce pohyby vytvárajú magnetickú energiu.

„Tieto skrúcajúce sa pohyby vytvárajú magnetickú energiu, ktorá sa môže nahromadiť a následne spôsobiť rozsiahle explózie,“ povedal pre BBC.

Vedci vysvetľujú, že práve tieto procesy stoja za slnečnými erupciami a výronmi plazmy a magnetických polí do vesmíru.

Kľúč k vesmírnemu počasiu

Slnko je zdrojom energie, ktorá vytvára takzvané vesmírne počasie. To môže ovplyvniť fungovanie satelitov, poškodiť elektrické rozvodné siete a v extrémnych prípadoch predstavovať riziko aj pre astronautov.

Vedec David Boboltz z NSO zdôraznil, že detailnejšie pozorovanie Slnka je nevyhnutné na lepšie pochopenie týchto javov.

„Slnko je zdrojom tejto energie aj celého vesmírneho počasia,“ vysvetlil. Podľa neho chcú vedci porozumieť fyzike našej hviezdy až po najmenšie štruktúry.

„Ak chceme vesmírne počasie pochopiť a raz ho aj spoľahlivo predpovedať, musíme porozumieť fyzike Slnka až po tie najmenšie mierky,“ dodal.

Čítajte viac

Neprešlo ani 24 hodín a ortuť teplomerov nenormálne stúpla. Rekord vo štvrtok prepisovali až trikrát

Pohyb plynov

Výskumníci objavili jav známy ako Kelvinova-Helmholtzova nestabilita. Vzniká vtedy, keď sa vrstvy tekutiny – v prípade Slnka ide o horúce plyny – pohybujú rôznou rýchlosťou popri sebe. Malé poruchy sa následne menia na špirálové víry.

Podobný mechanizmus je známy aj z oceánov, kde sa drobné zvlnenie môže postupne zmeniť na mohutné vlny.

Podľa vedca Friedricha Woegera z NSO objav zároveň pomáha vysvetliť, prečo je slnečný povrch taký horúci.

„Ukazuje, ako sa energia prenáša do vyšších vrstiev. Keď sa jej tam nahromadí dostatok, môže sa uvoľniť vo forme erupcie alebo takzvaného koronálneho výronu hmoty,“ vysvetlil.

Boboltz zároveň zdôraznil, že Slnko zostáva jedinečným prírodným laboratóriom. „Je to naša najbližšia hviezda a pomáha nám pochopiť niektoré úplne základné fyzikálne zákony. Prvý experimentálny dôkaz Einsteinovej všeobecnej teórie relativity pochádzal práve z pozorovaní zatmenia Slnka. Už len kvôli rozširovaniu ľudského poznania potrebujeme takéto experimenty,“ uzavrel.

Záblesk trval asi sekundu. Do Mesiaca narazila raketa SpaceX, zanechala za sebou desiatky metrov široký kráter.