Človek nie je pre medveďa korisť, tvrdí filmár šeliem. Pri stretnutí zoči-voči treba prehovoriť pokojným hlasom (rozhovor)

Medveďa môžeme spoznávať aj bez toho, aby sme ho naháňali alebo zasahovali do jeho života. Mladý filmár, Lukáš Matej, s ktorým sme sa rozprávali, ich pravidelne sleduje vo voľnej prírode. Natáča ich a opisuje, ako medvede vníma zblízka, čo si pri ich pozorovaní treba všímať a kde podľa neho vzniká hranica medzi rešpektom a rizikom.

medveď
Foto: Profimedia

Obzvlášť po nedávnych útokoch medveďov chodia dnes ľudia na prechádzky do prírody s určitým rešpektom. Sú tu však aj takí, ktorí vyhľadávajú stretnutia so šelmami – nie priamy kontakt, ale minimálne možnosť ich pozorovať alebo natočiť. Lukáš, aké pozorovania máš už za sebou?

Pozorovaní mám množstvo. Od veľmi blízkych až po pomerne vzdialené. V podstate od šeliem cez raticovú zver až po malé šelmy či zajace. Z každého druhu niečo.

Čo je tvojou motiváciou chodiť do takýchto porastov? Keď vieme, ako sa podobné situácie skončili v minulých dňoch, čo ťa motivuje vyraziť na takéto dobrodružstvo?

Motivuje ma najmä to, že som v takomto prostredí vyrastal od malička. Je pre mňa prirodzené a nevnímam ho ako nebezpečenstvo alebo hrozbu. Zhruba viem, ako sa mám pohybovať, na čo si dať pozor, kam nechodiť a aké pobytové znaky si všímať. Podľa toho sa rozhodnem, na ktoré miesto pôjdem a kde to už pre mňa nie je bezpečné.

Zaujímajú nás obzvlášť medvede. Mal si už s nimi aj priamy kontakt?

Kontakty boli a zažil som už aj zastrašovacie útoky. Našťastie to vždy dopadlo dobre pre mňa aj pre medveďa.

Čo sa vtedy stalo? Išiel si na filmovačku a navzájom ste o sebe nevedeli?

Jedna situácia bola taká, že som spoza horizontu kopca uvidel zhruba z 25 metrov mladé medvieďatá. Začal som ich fotiť, no ony sa zľakli a vrátili sa za horizont. Vzápätí vyšla matka. Samozrejme, bol som nadšený, že vidím veľkého medveďa. Ona sa postavila, lebo nevedela, čo sa deje, a ako som cvakol spúšť, urobila smerom ku mne zastrašovací výpad. Našťastie pri tom zostalo. Vrátila sa k mladým a ja som odkráčal preč.

Ako sa v prírode správaš, aby nedošlo k útoku? Čo sú tvoje odporúčania? Jeden z nedávnych útokov sa odohral neďaleko od nás, pri zjazde z diaľnice D1. Tam si zrejme tiež nafilmoval medvedicu s mladými. Dal sa tam medveď očakávať? Má sa človek obzerať, dávať na seba pozor a upozorňovať na seba všade tam, kde sú pobytové znaky?

Podľa môjho názoru je miesto, kde sa ten útok odohral, pre medveďa úplne ideálne. Aj keď sa mnohým zdá, že medveď žije len hlboko v horách, je to úplne naopak.

Momentálne sa sústreďujú tam, kde majú nadbytok potravy. A to konkrétne miesto je ideálne. Je tam kopec divých ovocných stromov a zároveň perfektný úkryt v podobe rozsiahleho močiara. Bežní ľudia tam nemajú dôvod chodiť.

Je to potom problém človeka, ktorý sa tam objaví? Mnohí si povedia, že to bolo pomerne blízko obce, tak prečo by tam mal byť medveď.

Presne pre to, čo som spomínal. Je to extrémne zarastené miesto s hustým porastom, je tam voda, úkryt aj dostatok potravy. Medveď nič viac k životu nepotrebuje.

Predpokladám, že ty na seba v prírode neupozorňuješ. Všeobecné rady pre turistov však znejú: ak idete do lesa alebo do miest s výskytom medveďa, dávajte o sebe vedieť, aby o vás vedel skôr. Ty by si ho tým však vyplašil a nič by si nenafilmoval. Ako teda postupuješ?

Postupujem tak, že prídem na určitú lokalitu, zastavím sa, počkám a počúvam. Zver totiž prirodzeným pohybom vydáva zvuk. Keď nič nepočujem, postupujem ďalej. Prejdem časť, ktorú chcem, a ak nič nestretnem, odídem.

Koľko jedincov si už takto pri filmovaní či fotení identifikoval?

To sa ani nedá spočítať. Keď za týždeň vidím 10 až 12 kusov, myslím tým stretnutia na vzdialenosť do 50 metrov. To, čo vidím na väčšiu vzdialenosť, ani nepočítam. Takých stretnutí bolo nespočetne veľa.

Kde ich stretávaš najčastejšie? V lese alebo mimo tradičných miest?

Veľmi to závisí od ročného obdobia. Iné je to na jar, iné v lete a iné v zime. V zime je to výhradne les. S prichádzajúcou jarou sa väčšina medveďov sťahuje do nižších polôh, pretože tam skôr raší čerstvá tráva a sú tam mraveniská. V lete ich zasa lákajú divé ovocné divé stromy a neskôr kukurica, keď ju zacítia, sťahujú sa do nej.

Mal si počas týchto dobrodružstiev aj nejaký extrémny zážitok?

Pre mňa to nie je extrém, pre mňa je to skôr šťastie. Keď vidím zviera, ktoré o mne nevie, a môžem sa naň pozerať minúty či dokonca hodinu, vnímam to ako obrovské šťastie, nie ako extrémne riziko.

Je medveď to najnebezpečnejšie, čo môžeš v lese stretnúť? Hovorí sa totiž, že diviak dokáže byť ešte horší.

Presne tak. Pred diviakom som už často utekal a neraz som visel na strome. Diviačica, najmä keď má mladé, nezastaví, ide na doraz. Ona sa človeka vôbec nebojí. Za mňa je diviak určite nebezpečnejší ako medveď.

Čiže keď na medveďa z bezpečnej vzdialenosti prehovoríš, tak spozornie?

Určite áno. Netreba ani kričať či vrieskať, stačí mu prirodzene povedať napríklad: „Ahoj medveď.“ On zdvihne hlavu, pozrie sa a odskočí do prvého húštia. Človek je preňho prirodzenou hrozbou, kontakt nevyhľadáva a je rád, keď človeka nestretne.

Používaš sprej na medvede alebo nosíš niečo podobné pri sebe?

Nie, nepoužívam to. Myslím si, že sa viem vyhnúť situácii, kedy by som ho potreboval. A ak by sa stalo, že na mňa medveď vyskočí z metra či dvoch, tam by mi už nepomohol ani sprej.

Narážaš väčšinou na samotára, alebo na rodinku? Stalo sa ti, že si narazil aj na viacero medveďov pokope?

Opäť to závisí od obdobia a lokality. Hlboko v hore ide väčšinou o jednotlivcov, málokedy tam natrafím na medvedicu s mladými. V podhorských oblastiach je to skôr o skupinkách. O medvedici s mláďatami alebo o odstavených mladých jedincoch, ktoré sa už túlajú samé.

Budeme ti držať palce, aby si neprišiel príliš blízko k medveďovi ani k inej zveri, ktorá by ti mohla ublížiť. Predpokladám, že ani nedávne útoky ťa neodradili od toho, aby si chodil do prírody.

Určite ma neodradia, aj keď je mi veľmi ľúto, že sa to stalo. Každý takýto prípad je nešťastím pre dotyčného človeka. Treba však myslieť na to, že tie útoky majú podľa mňa vždy obranný charakter.

Medvedica väčšinou len bráni svoje mláďatá. Pokiaľ viem, nebol u nás zaznamenaný útok, ktorý by bol vyslovene predačný. Človek pre medveďa nie je potrava ani korisť.

Nadviažem na to, čo povedal Lukáš. Väčšinou išlo naozaj o to, že sa človek ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a rovnako aj ten medveď. Jednoducho si skrížili cestu. Keďže medveď je fyzicky vybavenejší než človek, väčšinou ťaháme za kratší koniec. Preto ak sa pohybujeme v prírode alebo v okolí podhorských obcí, myslime na to, že v húštine môže byť zver. Je lepšie dať o sebe vopred vedieť, aby sme nič nečakane prekvapili.

Celý rozhovor si môžete pozrieť nižšie:

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"