Záchranári sa pri zásahu boja aj o seba. Proti medveďovi majú spreje a pomáha im aj vycvičený pes (rozhovor)
Útoky medveďa hnedého v slovenských horách vyvolávajú čoraz väčšie obavy. Čo robiť v situácii, keď prevencia zlyhá a dôjde k najhoršiemu? O tom, ako prebieha boj o sekundy pri záchrane ľudského života a aké špecifiká má zásah v neprístupnom teréne, porozprával v štúdiu ta3 riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS) Martin Matúšek.
Ako vyzerá prvá reakcia Horskej záchrannej služby, keď prijme hlásenie o útoku medveďa?
Týchto hlásení je našťastie veľmi málo, aj keď väčšina útokov sa odohráva v lesných pásmach a zónach národných parkov. V horách vo vyšších polohách, kde už sú skaly a pásmo kosodreviny, sú tieto zásahy veľmi, veľmi výnimočné. A je to klasická reakcia, ako keď ideme k normálnemu zásahu. Akurát s tým rozdielom, že pokiaľ to hlásenie príde prvé k nám, tak samozrejme okamžite kontaktujeme národný park alebo priamo zásahový tím, a samozrejme aj políciu, kvôli súčinnosti.
Aké typy zranení sú pri takýchto incidentoch najčastejšie? Aký rozsah poranení môže medveď spôsobiť?
Sú to v podstate dva typy zranení. Jeden typ zranenia je to, čo robí medveď priamo tomu človeku, čiže nejaké tržné, rezné rany alebo pomliaždeniny.
A potom sú tie druhé zranenia. Keďže väčšina normálnych ľudí sa snaží pred medveďom uniknúť a často ide o horský terén, zranenia si privodia pádom. Skrátka ide o zranenia ako všetky ostatné, akurát tie prvotné sú často spôsobené zvieraťom.
Čo sa týka ošetrenia, žiadne iné špecifika v prvej pomoci oproti bežným poraneniam nie sú.
Nielen pri útoku medveďom, ale aj pri iných zraneniach vo vysokohorskom prostredí, je dôležitý transport zraneného. Ako vyzerá takáto akcia a čo sú najväčšie prekážky, s ktorými sa stretávate?
Pokiaľ je to ďalej a zranenie človeka je vážnejšie, kontaktujeme vrtuľníkovú zdravotnú záchrannú službu, aby prístup na miesto nehody a transport pacienta bol čo najrýchlejší a najšetrnejší. Treba si však uvedomiť, že vrtuľník lieta pri dobrom počasí a od svitania po zotmenie, takže keď fúka silný vietor, alebo je hmla či oblačnosť, vrtuľník nelieta.
Samozrejme, pokiaľ sa dá, snažíme sa priblížiť dopravnými prostriedkami - autami, štvorkolkami alebo zbytok trasy ideme pešo. Pokiaľ ideme pešo, pacient v strmom teréne sa transportuje spúšťaním. Akonáhle terén už nie je úplne strmý, využívame nosidlá - a to konkrétne dvojmužné. Jeden nosič je vpredu, druhý nosič vzadu a s niekoľkominútovými obmenami sa striedame. Niekedy znášanie trvá niekoľko minút, inokedy aj zopár hodín.
Keď sa rozprávame o človeku normálnej veľkosti, ktorý je oblečený, s nosidlami a so všetkým ostatným je zriedkakedy ľahší ako 100 kilogramov.
Ako vyzerá koordinácia Horskej záchrannej služby so zásahovým tímom pre medveďa hnedého?
Naše operačné stredisko má všetky kontakty, takže okamžite volá zásahový tým. No a samozrejme, všetko je veľmi individuálne. Kým sa na miesto dostanú, niekedy to trvá minúty. Kým sa však my alebo oni na miesto dostaneme, môže ísť aj o viac než hodinu.
Čo môže spraviť obeť alebo jej spoločník v prvých minútach po útoku medveďa?
Každý turista, či už ide na bicykli alebo sa ide len tak prejsť, by mal mať základnú lekárničku a mal by vedieť poskytnúť prvú pomoc. V prvej fáze je potrebné zastaviť masívne krvácanie a pokiaľ obeť nie je pri vedomí, začať laickú resuscitáciu. Pokiaľ obeť pri vedomí je, čo sa našťastie deje vo väčšine prípadov, ošetríme mu rany a snažíme sa okamžite zavolať prvú pomoc. Potom sú na rade drobnejšie poranenia alebo tíšenie bolesti v závislosti od rozsahu zranení.
Pre ľudí sú to veľmi stresové situácie. Dopúšťajú sa nejakých chýb pod vplyvom stresu?
Samozrejme, je to veľmi emotívna záležitosť a stresová reakcia. Keď je človek v strese a má strach o život, je úplne normálne, že neurobí vždy všetko tak, ako by chcel alebo ako by spravil v pokojnej situácii. K omylom či k neadekvátnemu poskytnutiu informácie vtedy dochádza, je to však normálne a ľudské.
Avšak všetci operátori tiesňových liniek sú školení a sú to šikovní ľudia. Vystresovaných ľudí upokoja a vysvetlia im, čo a ako. Samozrejme, najdôležitejšie je, aby sa človek, ktorý má problém, lokalizoval. A práve lokalizácia väčšinou v lesnom teréne nemusí byť úplne jednoduchá - človek nemusí byť na zvážnici alebo značenom chodníku, keďže uteká a nemusí vedieť, ako sa na miesto dostal.
Samozrejme, nemusí to byť ani na na nejakej zvážnici, ani na značenom chodníku. Či už ten človek uteká, alebo sa tam nejakým spôsobom vedome či nevedome dostal, dôležité je, aby ho tí záchranári vedeli nájsť. Dôležité je preto upokojenie, získanie informácií o polohe zraneného a rozsahu zranení.
Spomenuli ste, že takéto zásahy nie sú časté. Bojíte sa však o vlastnú bezpečnosť a o to, či sa medveď v okolí stále nachádza?
Samozrejme, riziko aj pre záchranárov je všade. Čo sa týka našej výbavy, máme iba medvedie spreje. Pokiaľ ideme na takýto zásah a je v práci nejaký psovod v danej lokalite, tak sa snažíme zobrať si psa, pretože upozorní záchranárov na to, že je medveď nablízku. Je to jednoduchšie, pretože pes je stále zviera, ktoré vníma mocného medveďa ako predátora a upozorní nás.
Vnímame aj vlastnú bezpečnosť, samozrejme. Ale určitá miera rizika je pri každom zásahu, či je to v skalách, v snehu, v ľade alebo lese. Ale je to úplne prirodzené, že sa bojíme. Aj my sme iba obyčajní ľudia.
Častými pomocníkmi pre turistov sú buď medvedie spreje alebo predmety, ktoré vydávajú nejaký zvuk - zvončeky alebo rolničky. Môžu podľa vás zabrániť stretu s medveďom?
Samozrejme, učíme sa, že v prírode sa máme hýbať veľmi potichu, aby sme ju nerušili. Avšak pri medveďovi je tá najlepšia ochrana to, že mu dáme vedieť o sebe. Nemá to však zmysel, pokiaľ ideme po asfaltovej ceste alebo vysokohorskom chodníku, kde je najbližší les päť kilometrov vzdialený.
Pokiaľ sa však pohybujeme po lese, prvá rada je, aby medveď o nás vedel a vyhne sa nám. Stačia paličky, rolničky, zvončeky či obyčajný rozhovor. Medvedie spreje alebo iné zbrane sú až sekundárna záležitosť. Za normálnych okolností sa nám medveď, pokiaľ o nás vie, vyhne.
Aké sú tri zásady, ktoré by mali turisti, ale aj návštevníci lesa dodržiavať, aby ich pobyt či už vo vysokohorskom prostredí, alebo v prírode bol bezpečný?
V prvom rade si treba uvedomiť, že väčšina zvierat je aktívnych do východu slnka a potom po západe slnka. Takže snažme sa do prírody nechodiť pred východom slnka a nepohybovať sa tam po západe slnka.
Možnosť, že sa s medveďom stretneme minimalizujeme aj tým, že sa budeme pohybovať po značkovaných a navštevovaných chodníkoch. Treťou zásadou je to, že dáme o sebe vedieť a v prípade núdze máme po ruke sprej, ktorý by sme, samozrejme, mali vedieť použiť.
A štvrtá vec? Musíme mať aj trošku šťastia. Môžeme urobiť úplne všetky opatrenia a môže sa stať, že vo výnimočnom prípade prídeme do kontaktu aj s divou zverou. A to, či prídeme alebo neprídeme, je vo finále aj záležitosť šťastia.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"