Nemecko si pripomína 65. výročie stavby Berlínskeho múru. Kancelár Merz varuje pred stratou slobody

Nemecko si pripomína začiatok výstavby Berlínskeho múru, ktorá sa začala 13. augusta 1961, teda presne pred 65 rokmi. Po druhej svetovej vojne rástlo napätie medzi Sovietskym zväzom a západnými krajinami, čo viedlo k rozdeleniu Nemecka na Nemeckú spolkovú republiku a Nemeckú demokratickú republiku. Hlavné mesto Berlín bolo rozdelené na štyri sektory – sovietsky, francúzsky, americký a britský.

Tajná misia a stavba symbolu studenej vojny

Z východu na západ odišli po vojne takmer tri milióny obyvateľov, čo mal zastaviť práve Berlínsky múr. Hodinu po polnoci trinásteho augusta 1961 začali komunisti tajnú misiu s názvom Akcia ruža. V meste narýchlo postavali bariéru medzi socialistickým a západným Nemeckom, ktorá bola dlhá vyše 150 kilometrov a vysoká viac ako tri a pol metra.

Symbol studenej vojny rozdelil ľudí, mesto i krajinu. Odlúčené rodiny sa tešili aspoň na Vianoce, keď mohli západní obyvatelia ísť na jednodňovú návštevu k príbuzným na východ, časom však prišiel zákaz aj toho. Nemecký kancelár Friedrich Merz v tejto súvislosti zdôraznil, aké dôležité je žiť v slobodnom svete.

„Dnes je naša krajina dlhšie zjednotená, ako bola rozdelená, a my žijeme v slobode a mieri. Ponaučenie z múru však ostáva. Sloboda a demokracia nie sú samozrejmé. Musíme za ne vždy bojovať,“ povedal nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz.

Čítajte viac

Prežil Hitlera, vojnu aj Berlínsky múr. Historickému podzemnému bunkru v nemeckej metropole hrozí zánik

Obete režimu a pád múru

Múr rozdeľoval Berlín 28 rokov. Prekonať ho skúšali mnohí, pričom podľa odhadov zahynulo pri pokuse o jeho prekročenie asi 140 ľudí.

Pád Berlínskeho múru bol rýchly podobne ako jeho výstavba. Po tom, ako v novembri 1989 východonemecká vláda oznámila, že občania môžu prechádzať cez hranicu bez povolení, ľudia v eufórii začali vyrážať do múru diery. Časti múru sú dnes porozvážané po celom svete a v Berlíne vznikla z pozostatkov pouličná galéria. Najznámejším kúskom je portrét, kde si dvaja lídri komunistického sveta, sovietsky vodca Leonid Brežnev a líder východného Nemecka Erich Honecker, dávajú smrtiaci bozk.