Prežil Hitlera, vojnu aj Berlínsky múr. Historickému podzemnému bunkru v nemeckej metropole hrozí zánik

Podľa Dietmara Arnolda z neziskovej organizácie Berliner Unterwelten (Berlínske podzemie) by však nemecké hlavné mesto zbúraním bunkra prišlo o kúsok svojej histórie. Argumenty, že by sa úkryt mohol stať pútnickým miestom pre neonacistov, odmieta. Výstava, ktorú by jeho združenie chcelo v bunkri otvoriť, by podľa Arnolda naopak prispela k osvetovej činnosti.

Takzvaný „Veľký bunker“ vznikol pod budovou Novej ríšskej kancelárie v centre Berlína v rokoch 1937 až 1938, keď už opraty moci pevne držal nacistický vodca Hitler. V rokoch 1940 až 1944 slúžil ako úkryt pre berlínske matky a deti, na konci vojny v ňom bolo poľné nemocničné oddelenie. Bunker sa stal okrem iného symbolom kapitulácie obrancov Berlína z 2. mája 1945. Slávna fotografia totiž zachytáva práve pred týmto úkrytom posledného veliteľa mesta, generála Helmuta Weidlinga, ktorý po Hitlerovej samovražde odovzdal Berlín Červenej armáde.

Tajný úkryt prežil desaťročia

Hitler sám v tomto bunkri zrejme nikdy nebýval. Na jednej z posledných fotografií, na ktorých je zachytený, však v marci 1945 odovzdáva vyznamenania detským vojakom. Nacistický diktátor počas pobytu v kancelárii využíval iný bunker, ktorý sa nachádza len niekoľko metrov od Veľkého bunkra. Práve v ňom spáchal Hitler v apríli 1945 samovraždu. Takzvaný Führerov bunker po vojne vyhodila do vzduchu Červená armáda, jeho zvyšky boli neskôr zasypané a zabetónované. Dnes na ňom stoja panelové domy.

Čítajte viac

Roky sporov o Hitlerov rodný dom sa skončili. Miesto, kam sa chodili fotiť hajlujúci extrémisti, obsadila polícia

Po druhej svetovej vojne bola zbúraná celá budova Nového ríšskeho kancelárstva, Veľký bunker však zostal zachovaný. Neskôr sa pozemok, pod ktorým sa nachádza, dostal do takzvanej „zóny smrti“, nezastavaného pásu, ktorý bol súčasťou systému Berlínskeho múru. Práve to zachránilo úkryt pred úplným zničením. Prieskum a dokumentáciu bunkra vykonala už komunistická tajná služba Stasi na konci 60. rokov, ďalšie prieskumy nasledovali v 90. rokoch a naposledy v roku 2007.

Nové byty verzus bunker

Nezisková organizácia Berliner Unterwelten, ktorá sa stará o rad prevažne podzemných pamiatok v nemeckej metropole, sa podľa Arnolda o bunker zaujíma už dlho. Narážala však na nezáujem či dokonca prekážky zo strany úradov. Až začiatkom tohto roka sa ukázalo, že na pozemku s bunkrom sa chystá výstavba. Mali by tu vzniknúť domy s 66 bytmi, s kanceláriami a obchodnými priestormi.

„Vzhľadom na polohu to určite nebudú sociálne byty,“ povedal Arnold na tlačovej konferencii nemeckým a zahraničným novinárom. Pozemok sa nachádza v samom centre Berlína, na ulici Vossstrasse, niekoľko desiatok metrov od Postupimského námestia. Na dohľad od neho stojí aj budova českého veľvyslanectva.

„Nechceme, aby vznikol dojem, že sme proti výstavbe bytov. Chceli by sme však dosiahnuť, aby výstavba neznamenala zbúranie bunkra,“ zdôraznil Arnold. Podľa neho súčasné plány počítajú so zbúraním dvoch tretín zachovanej časti Veľkého bunkra. „V tom prípade by už nemalo zmysel zachovávať nič, rovno by sa dal zbúrať celý,“ dodal. Podľa zakladateľa združenia Berliner Unterwelten sú však steny bunkra natoľko silné, že ho možno bez problémov zachovať a budovu na pozemku postaviť priamo na ňom.

Na podporu svojho úsilia pripravilo združenie Berliner Unterwelten projekt na premenu bunkra na výstavné priestory. Záujemcovia by mali mať možnosť zoznámiť sa s históriou Nového ríšskeho kancelárstva, v ktorej sa rozhodovalo o mnohých nacistických zločinoch. Ďalšia časť výstavy by mala byť venovaná posledným dňom druhej svetovej vojny a bitke o Berlín, posledná časť potom samotnému bunkru a tomu, ako sa s jeho dedičstvom zaobchádzalo a zaobchádza.

Podľa Arnolda je združenie ochotné znášať všetky náklady na úpravy a prevádzku bunkra samo. Od investorov bytových domov by potrebovalo len povolenie na vybudovanie núdzového východu. Argument, že by sa z bunkra mohlo stať pútnické miesto pre neonacistov, Arnold rázne odmieta. „Je to nezmysel. Po bývalých nacistických bunkroch organizujeme prehliadky už tridsať rokov a žiadny z nich sa zatiaľ nestal pútnickým miestom,“ povedal. Podľa neho je skôr nebezpečné tieto pamiatky búrať. „Ak odstránime autentické miesta pamäti len preto, že ich možno zneužiť, prenechávame moc nad históriou extrémistom,“ dodal.

Pozrite si rozhovor s odborníkom o zlomových momentoch 2. svetovej vojny: