Roky sporov o Hitlerov rodný dom sa skončili. Miesto, kam sa chodili fotiť hajlujúci extrémisti, obsadila polícia

Ako ďalej píše BBC, Rakúsko otvorilo policajnú stanicu v dome v meste Braunau am Inn, kde sa v apríli 1889 narodil Adolf Hitler.

Viedenské úrady tým uzavreli roky trvajúce spory o budúcnosť historickej budovy a zároveň chcú zabrániť tomu, aby sa stala miestom stretávania neonacistov. K budove sa chodili fotiť extrémisti, ktorí tam hajlovali alebo kládli vence na výročie Hitlerových narodenín.

Majiteľka ho nechcela predať

Dom zo 17. storočia prešiel rozsiahlou rekonštrukciou a výrazne zmenil svoj vzhľad. Pôvodne žltá budova je dnes zvonka aj zvnútra biela, pribudli nové interiéry, no zachovali sa niektoré historické prvky vrátane schodiska a vstupnej haly.

Na otvorení policajnej stanice sa zúčastnil rakúsky minister vnútra Gerhard Karner. Podľa neho krajina týmto krokom preberá zodpovednosť za „strašné dedičstvo“ minulosti. Nové využitie budovy má podľa neho symbolizovať demokraciu, právny štát, bezpečnosť, slobodu a ľudskú dôstojnosť.

Budova bola desaťročia prenajatá ministerstvom vnútra od súkromnej majiteľky. Štát za prenájom platil vysoké nájomné, aby zabránil jej využívaniu na krajne pravicový turizmus. Neskôr sa vláda snažila dom odkúpiť, majiteľka však predaj opakovane odmietala.

V roku 2016 preto rakúsky parlament prijal zákon, ktorý umožnil budovu vyvlastniť. Majiteľka dostala odškodné vo výške 812-tisíc eur, no na súde sa neúspešne domáhala vyššej sumy.

Písali sme

Posledné hodiny bitky o Berlín. Vojenský publicista priblížil, prečo Nemci bojovali aj po smrti Adolfa Hitlera

Mohol sa zbúrať alebo slúžiť na iný účel

O ďalšom osude domu sa viedli dlhoročné diskusie. Objavili sa aj návrhy na jeho zbúranie, tie však vyvolali ostrú kritiku. Oponenti tvrdili, že zničenie budovy by mohlo pôsobiť ako snaha vymazať alebo poprieť nacistickú minulosť Rakúska.

Napokon vláda v roku 2019 rozhodla, že objekt premení na policajnú stanicu.

Nie všetci však s týmto riešením súhlasia. Niektorí historici a aktivisti zastávali názor, že dom mal slúžiť ako vzdelávacie centrum venované vyrovnávaniu sa s nacistickou minulosťou. Iní by v budove radšej opäť videli charitatívnu organizáciu, ktorá tam kedysi pôsobila.

Na dome dnes nenájdeme žiadnu tabuľu pripomínajúcu jeho históriu. Objekt monitorujú bezpečnostné kamery, ktoré majú zaznamenávať prípadné návštevy neonacistov.

Jedinou pripomienkou minulosti zostáva pamätný kameň pred budovou, osadený v roku 1989. Nachádza sa na ňom nápis: „Nikdy viac fašizmus. Na pamiatku miliónov mŕtvych.“ Hitlerovo meno sa na pamätníku nespomína.

Päť momentov, ktoré mohli zvrátiť dejiny: Historik Kríž odhaľuje, ako málo stačilo na porážku Hitlera (rozhovor).