Tisíce jadrových hlavíc sú pripravené, kto môže stlačiť pomyselný gombík? Historik vysvetľuje, čo bráni katastrofe (rozhovor)
Jadrové zbrane už desaťročia formujú bezpečnostnú rovnováhu medzi svetovými mocnosťami a ich význam sa v čase rastúceho geopolitického napätia opäť dostáva do popredia. Historik Andrej Žiarovský pre ta3 vysvetlil, ako funguje jadrové odstrašovanie, kto rozhoduje o použití týchto zbraní a prečo zostáva dôveryhodnosť arzenálu kľúčovou súčasťou svetovej bezpečnosti.
Na svete je viac ako 12-tisíc jadrových hlavíc, schopných masovo zabíjať. Akú hrozbu predstavujú pre ľudstvo?
Z približne 12-tisíc jadrových hlavíc patrí asi 85 % do arzenálu Spojených štátov amerických a Ruskej federácie. Ak si toto číslo rozmeníme na drobnejšie, približne tretina, teda 4-tisíc hlavíc, je aktívna, osadená na nosičoch a pripravená na použitie. Zvyšné dve tretiny sú uložené v skladoch alebo sa nachádzajú v rôznom stupni latencie.
Z týchto 4-tisíc jadrových hlavíc je asi 600 taktických a približne 3 400 strategických medzikontinentálnych. Práve na týchto zbraniach v súčasnosti spočíva strategická rovnováha. K cieľu letia približne 26 minút, takže ohrozenej strane poskytujú určitý čas na reakciu.
Kategóriou, ktorú som zatiaľ nespomenul a ktorá patrí medzi najnebezpečnejšie, sú strely stredného doletu. Tie sa momentálne v arzenáloch vo väčšom rozsahu nenachádzajú. Práve tieto zbrane boli v roku 1987 ako prvé predmetom dohody o ich odstránení, známej ako dohoda INF.
Platnosť dohody sa skončila v roku 2019, okrem iného v súvislosti so spormi o ruský raketový vývoj a testovanie, ktoré podľa Spojených štátov prekračovalo jej limity. Spojené štáty následne reagovali vlastným projektom Typhon, ktorý umožňuje umiestniť pôvodne námorné strely Tomahawk na pozemný mobilný nosič. V súčasnosti však tieto systémy nie sú masívne rozmiestňované ani osadzované jadrovými hlavicami.
Jadrové zbrane väčšinou slúžia ako odstrašujúci prostriedok. Sú krajiny, ktoré by boli schopné nukleárne zbrane použiť?
Jadrové zbrane sú predovšetkým odstrašujúcim prostriedkom. Odstrašovanie však funguje len vtedy, pokiaľ druhá strana verí, že ste v krajnom prípade pripravení túto zbraň použiť. Aj už spomínaný Orešnik, ktorý vznikol vývojom z rakety Rubež, je reakciou Ruska na zníženú dôveryhodnosť jeho jadrového odstrašovania. Ruský jadrový potenciál totiž do veľkej miery spočíval na raketovej technike využívajúcej tekuté palivo a existovali pochybnosti o jej spôsobilosti.
Orešnik je teda jednou z reakcií Ruska na tento problém. Práve preto je dôveryhodnosť odstrašenia kľúčová. Jadrové zbrane preto nemožno vnímať primárne ako útočné, ale predovšetkým ako obranný nástroj, ktorého konečným cieľom je zabezpečiť prežitie režimu.
Vo svete sa v súčasnosti na vrcholných politických postoch často uplatňujú ľudia s extrémnymi postojmi, ktorých pejoratívne nazývame sociopatmi alebo psychopatmi. Ako je použitie jadrových zbraní istené, aby niekto nestlačil ten pomyselný gombík buď omylom, alebo vplyvom zlej nálady?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že svet, na ktorý sme si zvykli počas uplynulých približne 30 rokov, bol v porovnaní s veľkou časťou 20. storočia skôr atypický. Dnešná situácia sa v niektorých ohľadoch približuje začiatku 80. rokov minulého storočia, keď vrcholila studená vojna.
Pokiaľ ide o samotný mechanizmus použitia jadrových zbraní, francúzsky prezident a britský premiér patria medzi predstaviteľov, ktorí môžu vydať rozkaz na ich použitie. V Spojených štátoch existujú ďalšie mechanizmy súvisiace s vykonaním takéhoto rozkazu. V prípade Číny a Ruska je rozhodovanie rozdelené medzi viacero najvyšších predstaviteľov štátu a ozbrojených síl.
Treba však zdôrazniť, že hlavným dôvodom, pre ktorý si štáty vrátane autoritárskych režimov zabezpečujú alebo vyvíjajú jadrové zbrane, je odstrašenie protivníka a v konečnom dôsledku prežitie samotného režimu.
Ak by niektorý štát použil jadrovú zbraň mimo takéhoto existenčného rámca, musel by počítať s odvetou. Tradičné jadrové mocnosti, teda Spojené štáty americké, Rusko, Británia, Francúzsko a Čína, zároveň veľmi citlivo vnímajú snahy ďalších štátov vstúpiť do jadrového klubu. Krajina, ktorá by jadrovú zbraň použila ako nástroj teroru, by preto veľmi pravdepodobne čelila odvete, a zrejme nielen zo strany jedného člena jadrového klubu.
Pozrite si celý rozhovor:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"