Jadrové zbrane opäť pribúdajú, je ich skoro 10-tisíc. Nová správa varuje pred slabnúcou kontrolou aj diplomaciou
Svetové armády by mohli v prípade konfliktu nasadiť približne 10 000 jadrových hlavíc. Vo svojej novo zverejnenej správe to uviedol Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), ktorý zaznamenal mierny nárast počtu bojovo nasaditeľných jadrových hlavíc.
Podľa SIPRI vlastnia jadrové zbrane deväť štátov – Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael.
SIPRI odhaduje, že armády týchto deviatich krajín majú k dispozícii 9 745 hlavíc, ktoré by mohli použiť v boji. To je o 131 viac, než uvádzala minuloročná správa. Jadrové veľmoci by pritom mohli vo veľmi krátkom čase nasadiť 4 012 jadrových hlavíc. Najviac ich má Rusko, a to 1 796. Na druhom mieste sú Spojené štáty so 1 770 hlavicami.
USA a Rusko modernizujú, doháňa ich Čína
Dve najväčšie jadrové mocnosti, Spojené štáty a Rusko, pokračujú v modernizácii svojich jadrových arzenálov. Tieto programy však čelia finančným aj technologickým problémom. Podľa SIPRI možno napriek tomu očakávať, že obe krajiny zvýšia počet jadrových hlavíc umiestnených na rôznych typoch nosičov, a teda pripravených na použitie v krátkom čase.
USA zvažujú posilnenie jadrového arzenálu v Európe. Susedia Ruska prejavili záujem, Slovensko má jasné stanovisko
Na rozširovaní a modernizácii svojho jadrového arzenálu intenzívne pracuje aj Čína. „Čína rozširuje svoj jadrový arzenál rýchlejšie než ktorákoľvek iná krajina,“ uviedol SIPRI.
Inštitút sa domnieva, že v priebehu nasledujúceho desaťročia by Čína mohla disponovať rovnakým počtom medzikontinentálnych balistických rakiet s jadrovými hlavicami ako Spojené štáty alebo Rusko. Do konca dekády by sa počet čínskych jadrových hlavíc mohol zvýšiť zo súčasných 620 na 1 000.
SIPRI zároveň upozorňuje, že v posledných rokoch rastie nejasnosť okolo skutočného stavu jadrových arzenálov a oslabujú sa diplomatické komunikačné kanály, ktoré by bolo možné využiť počas jadrových kríz.
„Nemôžeme už predpokladať, že vedúci predstavitelia v týchto jadrových systémoch budú počas jadrovej krízy dostávať presné informácie, ani že sa budú správať racionálne v období zvýšeného napätia,“ uviedol výskumník švédskeho inštitútu Matt Korda.