Technologická elita buduje v Argentíne útočisko pred apokalypsou. Majú spúšťač: ak padne Taiwan či Pobaltie, odchádzajú

Téma príprav na globálne krízy už dávno nepatrí len do oblasti vedecko-fantastickej literatúry. Na úpätí Ánd v západoargentínskej provincii Mendoza sa odohráva projekt, ktorý ukazuje, ako nad možným kolapsom civilizácie uvažuje časť svetovej technologickej elity.

Andy, Mendoza
Foto: X/@anyacampbellphotography
Jazdec na koni sa prechádza po horách Ánd.

Skupina investorov na odľahlom ranči Wamani buduje sebestačné útočisko, ktoré má ich rodinám zaistiť prežitie v prípade tretej svetovej vojny či inej globálnej katastrofy.

Za celou myšlienkou stojí argentínsko-španielsky podnikateľ Martín Varsavský, ktorý vybudoval viacero úspešných miliardových firiem. Jeho pohľad na súčasný svet je neúprosný a opiera sa o presvedčenie, že globálny konflikt sa už v podstate začal.

„Už teraz sme v tretej svetovej vojne, bojové línie sú nakreslené. Dáva jednoducho zmysel mať útočisko,“ povedal Varsavský.

Prečo práve odľahlé úpätie Ánd?

Príprava na scenáre apokalypsy nie je medzi najbohatšími ľuďmi sveta ojedinelá. Známy investor Peter Thiel si zaobstaral pozemky na Novom Zélande a zakladateľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg vybudoval bunker pod svojím sídlom na Havaji.

Varsavského prístup sa však odlišuje tým, že namiesto izolovaných podzemných krytov stavia na prirodzené výhody celého juhoamerického regiónu.

Geografická poloha Argentíny má podľa neho ideálne podmienky, ktoré môžu v prípade jadrového konfliktu rozhodnúť o prežití.

Región sa nachádza v bezpečnej vzdialenosti od hlavných vojenských a strategických cieľov aj od predpokladaných trás radiačných mrakov.

Zároveň disponuje bohatými zásobami ropy, dostatkom vody a úrodnou pôdou, ktorá je schopná uživiť obyvateľstvo.

„Moja myšlienka nie je len mať malé skupiny zatvorené v bunkroch,“ povedal Varsavský.

K rozhodnutiu investovať v Argentíne prispela aj miestna politická klíma. Libertariánsky prezident Javier Milei presadzuje otváranie trhu a jeho vláda pripravuje programy, ktoré majú prilákať zahraničných investorov, informoval Financial Times.

Varsavkému vyhovuje, že Argentína sa otvorene hlási k hodnotám západnej civilizácie a podľa jeho slov pôsobí v mnohom „európskejšie než samotná Európa“.

Zaujímavosťou je, že k rovnakému záveru dospel aj spomínaný Thiel, ktorý si nedávno kúpil sídlo v Buenos Aires. Varsavský k tomu poznamenal, že s Thielom dospeli náhodou k rovnakému záveru, že zo všetkých miest, kam by človek mohol ísť v prípade tretej svetovej vojny, je Argentína najlepšia.

Snaha o absolútnu sebestačnosť

Ranč Wamani rozkladajúci sa na ploche 32-tisíc hektárov kúpil Varsavský koncom roka 2023 spolu s piatimi partnermi. Medzi spoluinvestormi figuruje napríklad nový argentínsky veľvyslanec v USA Alec Oxenford či zakladateľ potravinárskej značky Kind Dan Lubetzky.

Do výstavby doteraz investovali takmer 10 miliónov dolárov. Projekt je navrhnutý tak, aby dokázal fungovať nezávisle od vonkajšieho sveta.

Všetky obytné objekty od malých montovaných domov až po špeciálne kupoly využívajú solárnu energiu. Na rozsiahlych pozemkoch plánujú chovať dobytok aj pestovať základné plodiny.

Technici dokonca preverujú možnosť stiahnuť veľké jazykové modely umelej inteligencie do lokálnych počítačov, čím by vznikol „vlastný obmedzený internet“, ktorý by fungoval aj pri kompletnom výpadku globálnej siete.

Miestni obyvatelia z neďalekého mestečka Eugenio Bustos sa však na projekt pozerajú s opatrnosťou. Jedna z pracovníčok miestnej čerpacej stanice vyjadrila pochybnosti, keď uviedla, že je veľmi divné kúpiť si tak veľa pôdy len pre seba bez akéhokoľvek komerčného plánu.

Na druhej strane, strážkyňa parku Camila Martínezová považuje dohady v okolí za „tichú poštu“ a oceňuje, že majitelia aspoň udržiavajú a chránia pôvodnú prírodnú krajinu.

Prírodné prekážky a plán pre prípad núdze

Budovanie útočiska v nehostinnom prostredí Ánd so sebou prináša aj konkrétne prírodné a logistické výzvy. Oblasť pravidelne zasahuje silný a horúci horský vietor Zonda.

Architektka Lucia Castillová spomína, že Martín bol vystrašený, keď ten vietor uvidel prvýkrát. Presklené stavby navyše vyžadujú v zime intenzívne vykurovanie drevom a v lete chladenie klimatizáciou. Hoci sa na pozemku nachádzajú pramene, zmena klímy zvyšuje riziko celkového nedostatku vody v horských oblastiach.

Varsavský má so svojou rodinou určený spúšťač pre okamžitý odchod z Európy.

„S manželkou sme sa dohodli, že ak Čína vezme Taiwan alebo Rusko Pobaltie, na druhý deň sme tam,“ uzavrel.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"