Vykopať jamu a zaliať ju betónom nestačí. Ako prežiť apokalypsu? Radia najlepší odborníci na stavbu bunkrov

Vedci z Chicagskej univerzity začiatkom minulého roka posunuli symbolické Hodiny súdneho dňa na 89 sekúnd do polnoci. Nikdy v histórii sa podľa nich ľudstvo nenachádzalo bližšie ku globálnej katastrofe.

Dôvodov je hneď niekoľko. Geopolitické napätie, pokračujúce vojny, klimatická kríza aj rýchly rozvoj umelej inteligencie zvyšujú obavy z budúcnosti. Práve tieto obavy podľa portálu BBC Science Focus vedú čoraz viac ľudí k tomu, aby sa pripravovali na mimoriadne situácie.

Prepping už nie je len pre čudákov

Ide o takzvaný prepping. Kým ešte pred niekoľkými rokmi išlo skôr o okrajový fenomén, dnes do ochranných systémov investujú jednotlivci, firmy aj celé štáty.

Medzi ich priaznivcov patria aj viacerí technologickí miliardári. Rozsiahly podzemný komplex na Havaji buduje zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg a vlastné kryty má mať aj bývalý šéf Microsoftu Bill Gates.

Švajčiarsko modernizuje sieť približne 360-tisíc verejných krytov, ktoré by v prípade núdze dokázali poskytnúť útočisko viac než deviatim miliónom ľudí. Kryty modernizuje aj Nemecko a Švédsko. Obe krajiny tiež rozdávajú príručky, čo robiť počas krízy. Za vzor civilnej ochrany sú dlhodobo považované aj fínske Helsinki, kde sú pod zemou vybudované športoviská, bazény či ďalšie priestory pripravené na využitie počas krízových situácií.

Čítajte viac

Miliardári sa boja vlastných vynálezov. Zuckerberg a ďalší giganti technológií si stavajú bunkre pre prípad apokalypsy

Koniec sveta je menej pravdepodobný než blackout

Hoci predstava podzemného bunkra môže pôsobiť lákavo, odborníci upozorňujú, že väčšina ľudí sa pripravuje na nesprávny scenár.

Paul Weldon zo spoločnosti The Panic Room Company, ktorá sa špecializuje na bezpečnostné miestnosti a podzemné kryty, tvrdí, že úplná jadrová vojna nie je podľa neho najpravdepodobnejšou hrozbou.

Oveľa reálnejšie sú povodne, rozsiahle výpadky elektriny, občianske nepokoje alebo útoky takzvanou špinavou bombou.

Zmena podľa neho nastala po začiatku vojny na Ukrajine. Bunkre si už navyše nedávajú budovať iba mimoriadne bohatí ľudia.

„Dostalo sa to aj do nižších vrstiev. Ozývajú sa nám napríklad ľudia, ktorí už majú pivnicu a chcú ju zabezpečiť. Vtedy hovoríme o sume 100-tisíc libier namiesto najmenej pol milióna za bunker postavený na mieru,“ vysvetlil Weldon.

Bežný rodinný kryt nie je navrhnutý tak, aby odolal priamemu zásahu jadrovej hlavice. Jeho úlohou je chrániť ľudí pred výbuchom, ktorý nastane vo väčšej vzdialenosti.

„Myšlienka umiestnenia krytu pod zem spočíva v tom, že ak výbuch nastane o niekoľko kilometrov ďalej, uvoľnená energia sa šíri vodorovne a prejde ponad bunker,“ vysvetlil Weldon.

Pre päťčlennú rodinu odporúča priestor s rozmermi približne osem krát štyri metre, ktorý by obyvateľom poskytol základné pohodlie aj aspoň čiastočné súkromie.

Väčšina krytov sa vyrába z betónu. Čím sú steny hrubšie, tým väčšiu ochranu poskytujú pred tlakovou vlnou a radiáciou.

„Možeme použiť aj olovo, ale je to veľmi drahé. Ak by ste stavali napríklad obyčajné podzemné parkovisko, nie je to veľmi odlišné. Pri kryte na úrovni NATO by boli steny pravdepodobne hrubé dva až tri metre a niekoľko metrov betónu by bolo aj nad ním,“ uviedol Weldon.

Čistý vzduch, elektrina aj internet

Ak sa už niekto rozhodne pre výstavbu bunkra, nestačí podľa odborníkov vykopať jamu a zaliať ju betónom.

Profesor Patrick Tang z Austrálskej univerzity v Newcastle vysvetľuje, že ochrana pred radiáciou si vyžaduje špeciálny vysokohustotný betón, ktorý dokáže účinne tlmiť gama aj neutrónové žiarenie.

Bunker ale potrebuje aj elektrinu, prívod čistého vzduchu a spojenie s vonkajším svetom. Elektrinu môže zabezpečovať záložný dieselový generátor, napojenie na elektrickú sieť alebo solárne panely. Internetové pripojenie je možné riešiť prostredníctvom satelitných systémov vrátane siete Starlink.

Kriticky dôležitá je ventilácia. Antonia Cornaro z Medzinárodnej asociácie pre tunely a podzemné priestory upozorňuje, že uzavretý úkryt musí byť chránený pred kontaminovaným vzduchom.

„Mnohé kryty používajú vysokoúčinné HEPA filtre alebo systémy pretlaku, ktoré zabraňujú prenikaniu nečistôt,“ uviedla.

HEPA filtre zachytávajú približne 99 percent pevných častíc. Pretlakový systém udržiava vnútri vyšší tlak ako vonku, takže kontaminovaný vzduch nemôže nekontrolovane prenikať do krytu. Takéto riešenia sa používajú v objektoch určených na ochranu pred chemickými, biologickými, rádiologickými a jadrovými hrozbami.

Potraviny na dni až mesiace

Problémom môže byť aj dostupnosť potravín. Britská Národná komisia pre pripravenosť vo februári 2025 zverejnila správu Just In Case, ktorá skúmala odolnosť zásobovania potravinami počas kríz. Dokument dospel k záveru, že „Británii dnes chýba ucelená stratégia potravinovej bezpečnosti a odolnosti, ktorá by zodpovedala geopolitike 21. storočia“.

Autor správy profesor Timothy Lang porovnával britský systém s inými krajinami.

„Švajčiarsko skladuje základné komodity na tri mesiace a pred rokom prijalo nariadenie, podľa ktorého chce zásoby zvýšiť na 12 mesiacov,“ povedal.

Cirkev Mormonov svojim členom odporúča zásoby približne na tri mesiace.

„Nemecko poskytuje veľmi podrobné oficiálne odporúčania, a to aj osobitne pre vegetariánov a ľudí, ktorí jedia mäso,“ doplnil.

Nemecké úrady odporúčajú mať doma zásoby na desať dní, pričom počítajú s denným príjmom 2 200 kalórií na osobu. Na jedného človeka odporúčajú okrem iného tri kilogramy obilnín, chleba a zemiakov, štyri kilogramy zeleniny, 2,5 kilogramu ovocia a 1,2 kilogramu mäsa, rýb a vajec.

Medzi najpraktickejšie zásoby patria konzervy s nízkym obsahom kyselín, najmä mäso a zelenina, ktoré môžu vydržať päť rokov alebo dlhšie.

„Máme konzervy s deklarovanou trvanlivosťou 25 rokov. Reálne však platí, že ak ich správne skladujete, nikdy sa nepokazia,“ tvrdí Leigh Price, majiteľ obchodu s núdzovým vybavením na prežitie The Bugout.

Ponúka aj balenia lyofilizovaných potravín podobných tým, ktoré sa skladujú na Medzinárodnej vesmírnej stanici.

„Ide o vopred uvarené jedlo, napríklad chilli con carne, ktoré sa vysuší mrazom, aby sa z neho odstránila všetka vlhkosť,“ vysvetlil. Takto upravené potraviny možno dlhodobo skladovať a neskôr bezpečne zohriať.

Čítajte viac

Napätie v Európe rastie. Viaceré krajiny rozdávajú občanom návody na zvládanie kríz a vojnových situácií

Voda

Ešte dôležitejšia než jedlo je voda. Človek môže bez potravy vydržať približne 30 dní, bez vody však iba asi tri dni.

„Používame veľké nádoby na pitnú vodu, aké poznáte z kancelárií, prípadne väčšie zásobníky, ktoré možno naplniť, keď sa zdá, že by sa mohlo niečo stať,“ vysvetlil Weldon.

„V jednom úkryte sme mali jednoduché oceľové umývadlo s dvoma nádržami. Jedna bola určená na čistú vodu, druhá na odpadovú a celý systém fungoval pomocou nožnej pumpy,“ doplnil.

Pri dlhšom pobyte pod zemou je potrebná kanalizácia a toalety so špeciálnymi ventilmi. Vo väčších podzemných priestoroch rozhoduje najmä poloha.

„Ak máte prístup k podzemnej vode alebo vodonosnej vrstve, môžete vo veľkom získavať čistú vodu a odvádzať odpad. Možnosťou sú, samozrejme, aj studne,“ uviedla Cornaro.

Svetová zdravotnícka organizácia počíta denne na jednu osobu približne s 2,5 až tromi litrami vody na pitie, dvoma až šiestimi litrami na hygienu a troma až šiestimi litrami na prípravu jedla.

Krízová výbava nie je len pre koniec sveta

Odborníci upozorňujú, že väčšina ľudí nepotrebuje drahý podzemný komplex. Oveľa užitočnejšie je pripraviť si núdzovú batožinu pre prípad povodne, požiaru, evakuácie alebo dlhšieho výpadku elektriny.

„Záleží na tom, či žijete napríklad v záplavovej oblasti a aké základné veci by ste potrebovali. Nehovoríme o deväťmilimetrových pištoliach a podobných nezmysloch. Ide o praktické predmety. Ak máte deti, môžete pribaliť omaľovánky a karty pre prípad, že budete musieť opustiť dom a stráviť noc napríklad v miestnej športovej hale,“ povedal Price.

„‚Prepperi‘ majú povesť ľudí, ktorí iba čakajú na koniec sveta. Tak to však nie je. Ide o aktívny prístup a o snahu zabezpečiť, aby ste vy a vaša rodina boli v prípade mimoriadnej udalosti v bezpečí a mali čo najväčšie pohodlie,“ dodal na záver Price.

Zanedbané, špinavé či bez ochranných pomôcok. Taká je väčšina krytov civilnej ochrany na Slovensku, ktoré by nás mali ochrániť v krízových situáciach alebo v prípade vojenského konfliktu: