Radary z Ruska alebo Cypru? Rezort vnútra odmieta, že by pri kamerách postupoval utajene, sľubuje transparentnosť
Ministerstvo vnútra odmieta, že by pri modernizácii systému na zisťovanie porušení pravidiel cestnej premávky postupovalo v utajenom režime alebo netransparentne. O všetkých kamerách a radaroch bude priebežne informovať. Informoval o tom hovorca rezortu Matej Neumann.
„Zmluvným dodávateľom Ministerstva vnútra SR je spoločnosť Soitron. Dodávka bola realizovaná na základe verejne dostupnej zmluvy so spoločnosťou Soitron. Míľnik plánu obnovy a odolnosti sa týkal vyvinutia a nasadenia modernizovaného systému, nie fyzickej montáže 279 radarov. Ministerstvo bude priebežne a transparentne zverejňovať informácie o všetkých kamerách a radaroch, ktoré budú do systému napojené,“ uviedol rezort.
Opozičné PS v stredu (5. 8.) vyhlásilo, že MV SR pravdepodobne montuje na slovenských cestách dopravné kamery ruskej výroby. PS v tom vidí zásadné bezpečnostné riziko, keďže systém na monitorovanie dopravy má mať prístup k štátnym databázam. Otázne je podľa hnutia aj obstaranie týchto kamier. Iniciuje zasadnutie parlamentného brannobezpečnostného výboru.
Ministerstvo vnútra SR tvrdenia PS o údajnom nasadení ruského sledovacieho systému a sprístupnení databáz rezortu Ruskej federácii odmietlo. Na podporu týchto mimoriadne závažných obvinení podľa neho nebol predložený jediný relevantný dôkaz.
Kritika opozície aj otázky okolo pôvodu zariadení otvorili širšiu debatu o projekte modernizácie dopravného systému. Na nezvyčajný nákup radarov upozornili aj Aktuality.sk, ktoré priniesli odpovede na otázky týkajúce sa plánovaného systému, jeho financovania aj spôsobu obstarania.
Slovensko malo byť podľa pôvodných plánov pokryté sieťou moderných radarov, ktoré by automaticky zaznamenávali priestupky a vodičom posielali pokuty. Projekt financovaný z Plánu obnovy za takmer 30 miliónov eur počíta s nákupom 279 stacionárnych radarov a vybudovaním nového informačného systému. Po jeho plnom spustení rezort očakáva výrazný nárast odhalených priestupkov aj vyššie príjmy z pokút.
Sporný pôvod radarov
Pochybnosti vyvolal najmä pôvod samotných zariadení. Opozícia upozornila, že kamery inštalované na slovenských cestách sa podobajú radarom ruskej spoločnosti zo Sankt Peterburgu. Na rovnakého výrobcu upozornil aj portál carblog.sk, ktorý jedno zo zariadení zachytil pri odpočívadle Bratislava – Jarovce.
Ministerstvo tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že zariadenia nie sú ruského pôvodu. Odvoláva sa pritom na certifikát Slovenského metrologického ústavu, meno výrobcu však zatiaľ nezverejnilo.
Podľa Denníka N môžu byť nové kamery zariadenia typu NERO R-ONE, ktoré sa na Slovensko mali dostať cez cyperskú firmu Sodasus LTD. Denník poukazuje na podobnosť fotografií zariadenia v certifikáte s kamerami ruskej spoločnosti zo Sankt Peterburgu.
O certifikát mala v apríli požiadať bratislavská firma it-s. Dodávateľom rezortu je podľa dostupných informácií spoločnosť Soitron, pričom ako výrobca sa spomína cyperská Sodasus LTD, ktorá podľa medializovaných informácií nie je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.
Otázky o bezpečnosti systému
Podľa Petra Bátora z PS systém neplní len funkciu merania rýchlosti. Zariadenia majú byť schopné rozpoznávať evidenčné čísla vozidiel, kontrolovať technické údaje, ale aj zaznamenávať obraz posádky či vytvárať videozáznamy. Zariadenie má tiež byť schopné prepnúť sa do sledovacieho režimu, Bátor preto vyjadril obavy, že by radary mohli byť využité na sledovanie pohybu vozidiel vrátane zahraničných či vojenských.
Podľa rezortu je zariadenie napojené na uzavretú a izolovanú infraštruktúru, ku ktorej nemajú prístup tretie strany. Zariadenie má zhromažďovať len údaje potrebné na zdokumentovanie priestupkov, ako sú metaúdaje, fotografie či videosekvencie.
Radary majú smerovať na rizikové úseky
Ministerstvo plánuje v pilotnej fáze nasadiť stacionárne radary do konca augusta 2026. Projekt však počíta aj s mobilnými zariadeniami umiestnenými vo vozidlách polície, ktoré umožnia flexibilne kontrolovať najrizikovejšie úseky a podľa potreby ich presúvať medzi jednotlivými lokalitami.
Prvé zariadenia sa už objavili pri odpočívadle Bratislava – Jarovce, ďalšie má byť umiestnené na Hlbokej ulici v Trnave. Podľa pôvodného plánu majú radary smerovať najmä na úseky s vysokou nehodovosťou a miesta, kde vodiči často prekračujú povolenú rýchlosť. Rezort vnútra zároveň uviedol, že pokračujú rokovania s vlastníkmi vybraných lokalít a postupná montáž zariadení.
Obstarávanie sprevádzali výhrady
Pôvodne malo ministerstvo systém obstarať cez verejnú súťaž. Proces však preveroval Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý upozornil na viaceré nedostatky.
Úrad uviedol, že pochybenia mohli mať vplyv na výsledok súťaže. Ministerstvu vyčítal najmä nejasný opis zákazky, problematické kritériá hodnotenia ponúk či nedostatočné nastavenie niektorých podmienok obstarávania.
ÚHP upozornil na zmeny v projekte
Útvar hodnoty za peniaze pri hodnotení projektu upozornil, že v čase kontroly ešte nebol dokončený nákup radarov. Ministerstvo preto plánovalo do systému zapojiť existujúce zariadenia a mobilné hliadky.
ÚHP zároveň upozornil na zmenu rozdelenia financií, keď viac prostriedkov smerovalo na úpravy IT systémov a hardvér namiesto samotných radarov. Jednotlivé časti projektu podľa útvaru neboli obstarávané samostatnými súťažami, ale cez existujúce zmluvy rezortu. Ministerstvo tvrdí, že míľnik Plánu obnovy splnilo a systém postupne zavádza do pilotnej prevádzky.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"