Putin chcel Ukrajinu držať mimo NATO, dosiahol však pravý opak. Členstvo už nepotrebuje tak, ako kedysi, tvrdí odborník
Členstvo v NATO už nemusí byť pre Ukrajinu rozhodujúcou bezpečnostnou prioritou. Bývalý veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj tvrdí, že krajina si počas vojny vybudovala schopnosti, ktoré európskym členom Aliancie často chýbajú. Ekonóm Timothy Ash v tejto súvislosti upozorňuje, že ruská invázia mohla priniesť presný opak toho, čo Moskva deklarovala ako svoj cieľ.
Ukrajina sa po viac než štyroch rokoch plnohodnotnej ruskej invázie nemusí na členstvo v Severoatlantickej aliancii pozerať ako na hlavný predpoklad svojho prežitia. Naznačil to bývalý hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl a súčasný veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Valerij Zalužnyj.
Podľa jeho slov sa ukrajinské obranné kapacity posunuli ďalej, zatiaľ čo NATO v niektorých oblastiach zostalo stáť na mieste. Ukrajina počas bojov vytvorila armádu založenú na dronoch, moderných technológiách a rýchlom zavádzaní inovácií. Mnohé európske štáty sa pritom podľa Zalužného stále pripravujú skôr na vojny minulosti.
„Európske NATO má prinajmenšom problém zostať relevantné,“ poznamenal Ash pre denník Kyiv Post.
Pre Kyjev preto môžu byť v súčasnosti dôležitejšie konkrétne dvojstranné dohody so štátmi, ktoré ponúkajú využiteľné schopnosti. Ide napríklad o Spojené kráľovstvo, Turecko, Poľsko či Fínsko.
Ukrajina sa prestala spoliehať na ochranný „dáždnik“
Členstvo v NATO bolo dlhé roky vnímané ako cesta, ktorá by mohla Rusko odradiť od ďalšej agresie. K rozšíreniu Aliancie o Ukrajinu však nedošlo a Moskva napriek tomu spustila rozsiahlu inváziu.
Kyjev bol preto nútený vybudovať vlastnú obranu bez istoty, že sa naň bude vzťahovať článok o kolektívnej obrane. Výsledkom je jedna z najväčších a bojovo najskúsenejších armád v Európe, ktorá získala schopnosť útočiť aj na ciele hlboko na ruskom území.
Ukrajinské sily zároveň počas operácie v Kurskej oblasti ukázali, že dokážu viesť bojové operácie aj za hranicami vlastného štátu.
Britský ekonóm a analytik preto tvrdí, že vzťah medzi Ukrajinou a európskou časťou NATO sa čiastočne obrátil. Ukrajina podľa neho už nie je iba krajinou čakajúcou na ochranu Aliancie, no sama sa stala kľúčovým prvkom európskej obrany proti Rusku.
Európa poskytuje Kyjevu najmä financie a materiálnu podporu. Ukrajina jej naopak ponúka skúsenosti z moderného bojiska, technologické inovácie a armádu, ktorá už roky zadržiava ruské jednotky.
Argument o NATO stráca váhu
Moskva od roku 2014 opakovane tvrdí, že anexia Krymu, rozpútanie vojny na Donbase a neskôr aj plnohodnotná invázia boli reakciou na možné rozšírenie NATO.
Požiadavka, aby sa Ukrajina vzdala ambície vstúpiť do Aliancie, sa objavovala aj počas viacerých rokovaní o ukončení konfliktu.
Zalužného vyjadrenie by preto mohlo pôsobiť ako možný priestor na kompromis. Ash však odmieta predstavu, že vojna vznikla predovšetkým pre členstvo Ukrajiny v NATO.
„Už dlho však tvrdím, že Putinova vojna proti Ukrajine nikdy nebola o rozširovaní NATO, ale o tom, že Putin popiera samotné právo Ukrajiny na existenciu,“ spomenul.
Reálny vstup Ukrajiny do NATO bol navyše pred rokom 2022 málo pravdepodobný. Viaceré členské štáty postupovali opatrne a prijatie krajiny dlhodobo odkladali.
Ukrajina zároveň pred rokom 2014 nepredstavovala pre Rusko významnú vojenskú hrozbu. Jej ozbrojené sily boli slabo vybavené, nedostatočne pripravené a krajina mala formálne neblokové postavenie.
Po rokoch ruskej agresie je situácia opačná. Ukrajina má rozsiahlu armádu, rozvinutý obranný priemysel a praktické skúsenosti s útokmi na ruskú logistiku, letiská, energetickú infraštruktúru aj vojenské objekty.
Európa začala masívne zbrojiť
Ruský útok zmenil aj bezpečnostnú politiku európskych krajín. Rozširovanie NATO v minulosti neviedlo k prudkému nárastu vojenských výdavkov. Mnohé štáty naopak investovali do obrany menej než dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.
Výsledkom boli ozbrojené sily, ktoré by bez americkej podpory mali problém viesť rozsiahly konflikt. Slabé obranné kapacity európskych členov zároveň spochybňujú tvrdenie, že NATO pred inváziou predstavovalo bezprostrednú útočnú hrozbu pre Rusko.
„Treba si tu uvedomiť, že ak Európa nevynakladá dostatočné prostriedky na svoju obranu pred útokom zo strany Ruska, nemôže Rusko skutočne ohroziť. Prečo sa teda Rusko obáva rozširovania NATO?“ poznamenal Ash.
Vojna však európske vlády prinútila zmeniť prístup. Čoraz viac štátov plánuje zvýšiť obranné výdavky výrazne nad pôvodnú dvojpercentnú hranicu. Diskutuje sa o úrovni 3,5 percenta HDP na samotnú obranu a o ďalších výdavkoch na infraštruktúru a bezpečnosť.
Ash odhaduje, že pri ekonomike s výkonom približne 25 biliónov dolárov by európske výdavky na obranu mohli dosiahnuť takmer 900 miliárd dolárov ročne. Išlo by o násobne vyššiu sumu, než akú je schopné dlhodobo vynakladať Rusko s výrazne menšou ekonomikou.
„A pokiaľ ide o ruskú ekonomiku s HDP vo výške 2 biliónov dolárov, v žiadnom prípade teraz nemôže držať krok s Európou. Rovnako ako v prípade Sovietskeho zväzu v 80. rokoch to nevyhnutne skončí porážkou a pravdepodobne aj hospodárskym a politickým kolapsom,“ predpokladá ekonóm.
Vojna priniesla opačný výsledok
Ak bolo cieľom Kremľa zabrániť vojenskému posilňovaniu Ukrajiny a rozširovaniu západných obranných kapacít, doterajší vývoj ukazuje opačný výsledok.
Ukrajina sa z krajiny so slabo pripravenou armádou zmenila na vojensky skúsený štát schopný zasahovať ciele na ruskom území. Európa začala zvyšovať obranné rozpočty a investovať do výroby munície, protivzdušnej obrany, dronov a ďalších zbraňových systémov.
Kyjev navyše nemusí svoju budúcnosť viazať iba na formálne členstvo v NATO. Môže sa opierať o vlastnú armádu, domáci obranný priemysel a sieť dohôd s konkrétnymi spojencami.
Zalužného slová preto neznamenajú, že Ukrajina odmieta spoluprácu so Západom. Skôr naznačujú, že po skúsenostiach z vojny už nechce a nemusí stavať svoju bezpečnosť výlučne na prísľube budúceho členstva v Aliancii.
Pozrite si reportáž o vzájomných útokoch:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"