Ukrajinci v simulácii „rozprášili“ sily NATO. Drony ukázali, že západní vojaci nie sú pripravení na modernú vojnu
Severoatlantická aliancia čelí nepríjemnému zisteniu. Vojna na Ukrajine zásadne zmenila podobu bojiska a NATO na túto realitu zatiaľ nie je pripravené. Vyplýva to z rozsiahleho cvičenia Hedgehog 2025, ktoré sa vlani v máji uskutočnilo v Estónsku. O jeho priebehu a záveroch informoval americký denník The Wall Street Journal (WSJ).
Do manévrov sa zapojilo viac než 16-tisíc vojakov z 12 členských krajín NATO. Cvičili po boku ukrajinských expertov na bezpilotné systémy vrátane vojakov priamo z frontovej línie. Scenár simuloval „dobývané a presýtené“ bojisko, teda prostredie, kde sa vo veľkej miere využívajú prieskumné aj útočné drony a kde je pohyb jednotiek neustále sledovaný.
Nezvládli moderné bojisko
Jedna z modelových situácií počítala s ofenzívou niekoľkotisícového zoskupenia, do ktorého patrila britská brigáda aj estónska divízia. Podľa zdrojov citovaných WSJ však jednotky postupovali spôsobom, ktorý nezohľadňoval mieru „transparentnosti“ moderného bojiska.
Vozidlá a technika neboli dostatočne maskované, tábory vznikali bez ohľadu na riziko odhalenia.
„(Skupina NATO) sa len tak prechádzala, nepoužívala žiadne maskovanie, parkovala stany a obrnené vozidlá. Všetko bolo zničené,“ opísal pre WSJ jeden z účastníkov, ktorý v cvičení zohrával úlohu protivníka.
Ukrajinci počas manévrov nasadili systém Delta, digitálnu platformu na riadenie bojiska, ktorá zhromažďuje dáta v reálnom čase, pomocou umelej inteligencie ich vyhodnocuje a umožňuje rýchlu koordináciu útokov. Výsledkom je takzvaný „kill chain“, teda reťazec od identifikácie cieľa po jeho zasiahnutie, ktorý trvá len pár minút.
Malý tím približne desiatich Ukrajincov v úlohe protivníka dokázal podľa WSJ za pol dňa „zlikvidovať“ 17 obrnených vozidiel a vykonať 30 simulovaných úderov na ďalšie ciele. Iná jednotka nasadila viac ako 30 dronov na priestore menšom než desať štvorcových kilometrov.
„Nebola žiadna možnosť sa skryť,“ povedal pre denník expert na bezpilotné systémy Aivar Hanniotti. „Pomerne ľahko sme našli vozidlá aj mechanizované jednotky a dokázali sme ich rýchlo vyradiť.“
„Šokujúce“ zistenia
Výsledok bol podľa niektorých účastníkov pre aliančné sily „hrozný“. Protivník bol schopný v priebehu jedného dňa vyradiť dve práporové zoskupenia, no NATO pritom nedokázalo efektívne zasiahnuť samotné dronové tímy.
Bývalý šéf estónskeho vojenského spravodajstva Sten Reimann označil zistenia za „šokujúce“. Ako pre WSJ uviedol, sledovať zábery z Ukrajiny nestačí. Až praktická skúsenosť ukazuje rozsah zmien, ktorými moderné bojisko prešlo.
Cvičenie sa síce nezaoberalo širšími politickými otázkami, ako je obstarávanie techniky, no podľa denníka jasne ukázalo zraniteľnosť ťažkej techniky a potrebu rýchlejšej koordinácie útokov. Ukrajinský model stojí na rozsiahlej výmene dát medzi velením a jednotkami, čo je v kontraste s tradičným prístupom NATO, ktoré má tendenciu citlivé informácie prísne obmedzovať.
Nestačí identifikovať problém
Bývalý veliteľ amerických síl v Iraku a Afganistane David Petraeus pre WSJ zdôraznil, že samotné pomenovanie slabín nestačí. „Lekcie sa nenaučia tým, že ich identifikujete,“ uviedol. Podľa neho je potrebné meniť doktrínu, organizačné štruktúry, výcvik, požiadavky na výzbroj aj personálnu politiku.
Estónsko už podľa WSJ pristúpilo k úpravám výcviku, taktiky aj vojenskej doktríny a posilňuje spoluprácu s domácim technologickým sektorom.
Nie všetky členské štáty však podľa ukrajinských expertov reagujú dostatočne rýchlo. Maria Lembergová z neziskovej organizácie Aerorozvidka, ktorá sa pričinila pri vývoji Delty, pre denník uviedla, že mnohé armády stále trénujú „podľa manuálov, ktoré nezodpovedajú dnešnej realite“.
Jeden z veliteľov, ktorí cvičenie sledovali, vraj po jeho skončení situáciu stručne zhodnotil slovami „sme v p***“.
NATO má naviac inde
Je však nutné dodať, že hoci WSJ formuluje silné varovanie o nepripravenosti aliancie, samotné cvičenie malo svoje limity. Hedgehog bol zámerne navrhnutý ako stresový test, ktorého cieľom bolo odhaliť slabé miesta, nie simulovať všetky schopnosti, ktoré by NATO nasadilo v reálnom konflikte veľkého rozsahu.
Kľúčovým znakom vojny na Ukrajine je totiž vzájomné znemožnenie prevzatia vzdušnej nadvlády ktoroukoľvek stranou. Ani Rusko, ani Ukrajina nedokázali získať plnú kontrolu nad vzdušným priestorom, čo vytvorilo možnosť masívne nasadzovať drony na taktickej úrovni.
V prípade priameho konfliktu NATO by však aliancia disponovala výraznými štrukturálnymi výhodami. Ide najmä o rozsiahle letectvo vrátane stíhačiek piatej generácie, schopnosti potlačenia protivzdušnej obrany, elektronický boj a komplexné spravodajské, sledovacie a prieskumné kapacity (ISR).
Očakávať by sa dalo rýchle zameranie a ničenie nepriateľských letísk, logistických uzlov či miest odpaľovania dronov už v úvodných fázach konfliktu.
Rovnako by zohrala úlohu schopnosť rušiť alebo narúšať komunikačné siete protivníka, zasahovať jeho veliteľské stanovištia a degradovať senzorové systémy prostredníctvom satelitov či lietadiel. To všetko by mohlo výrazne obmedziť mieru „transparentnosti“ bojiska, akú dnes vidíme na Ukrajine.
Hedgehog 2025 tak možno chápať skôr ako varovný signál a impulz k reforme než ako definitívny dôkaz o nepripravenosti Aliancie. Ako naznačil estónsky podplukovník Arbo Probal, cieľom bolo vyvolať kritickú sebareflexiu pre vojakov a vedenie. „Z môjho pohľadu: misia splnená,“ dodal Probal.
NATO sa prednedávnom stretlo na úrovni ministrov obrany:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"