Vyhynieme ako dinosaury? Ľudstvo je zraniteľnejšie, než si pripúšťame, tvrdí vedec, nádej vidí v osídlení vesmíru
Homo sapiens nemusí byť na Zemi navždy. Britský paleontológ a evolučný biológ Henry Gee tvrdí, že náš druh je pre genetickú zraniteľnosť, klesajúcu pôrodnosť a súbeh globálnych kríz ohrozenejší, než si pripúšťa. Prežitie ľudstva podľa neho môže závisieť od schopnosti osídliť vesmír.
Ľudstvo ovládlo planétu, vybudovalo mestá, zmenilo krajinu a ovplyvnilo prakticky každý ekosystém. Z pohľadu evolúcie je však jeho dominancia iba krátkou epizódou. Britský vedec Henry Gee preto upozorňuje, že úspech ľudského druhu nemusí automaticky znamenať jeho dlhodobé prežitie.
Gee, ktorý pôsobí ako editor vedeckého časopisu Nature, sa budúcnosťou človeka zaoberá v knihe Úpadok a pád ľudskej ríše: Prečo je náš druh na pokraji vyhynutia. Spája v nej poznatky z paleontológie, evolučnej biológie a genetiky a uvažuje, ako dlho môže Homo sapiens ešte existovať.
Jeho záver je výrazne pesimistický. Ak sa ľudstvo nedokáže prispôsobiť novým podmienkam a rozšíriť sa mimo Zeme, podľa Geeho môže vyhynúť už počas nasledujúcich 10-tisíc rokov. V geologickom meradle by išlo o veľmi krátke obdobie.
Úspech nie je zárukou prežitia
Autor svoju úvahu začína dinosaurami, ktoré patrili medzi dominantné skupiny živočíchov približne 160 miliónov rokov. Napriek dlhodobému úspechu ich vládu ukončila katastrofa, na ktorú sa nedokázali adaptovať.
Ľudstvo je podľa Geeho v odlišnej, no v niečom podobnej situácii. Technologicky je mimoriadne úspešné, no súčasne čelí viacerým politickým, sociálnym, biologickým a environmentálnym problémom. Nebezpečenstvo podľa neho spočíva najmä v tom, že tieto krízy neprichádzajú samostatne, ale navzájom sa posilňujú.
Jednou zo slabín ľudskej populácie má byť pomerne nízka genetická rozmanitosť. Tá môže zvyšovať citlivosť druhu na nové choroby alebo prudké zmeny životného prostredia. Malé a izolované populácie bývajú podľa evolučnej biológie obzvlášť zraniteľné, pretože sa v nich ľahšie prejavujú negatívne genetické zmeny.
Gee poukazuje aj na pokles pôrodnosti vo veľkej časti sveta. Môže súvisieť s ekonomickou neistotou, odkladaním rodičovstva, kariérnymi rozhodnutiami aj dlhodobým stresom. Autor pripúšťa tiež možnosť, že ide o širšiu biologickú reakciu populácie na preľudnenie a zhoršujúce sa podmienky.
Hrozieb je viacero
Koniec ľudského druhu podľa Geeho nemusí spôsobiť jediná veľká katastrofa. Do úvahy prichádza kombinácia viacerých udalostí, napríklad jadrová alebo biologická vojna, globálny hladomor, nová pandémia či kolaps životného prostredia.
Medzi potenciálne riziká zaraďuje aj nekontrolovaný vývoj umelej inteligencie. Nie všetky scenáre v jeho knihe však majú rovnakú vedeckú váhu. Autor pracuje aj s nadsádzkou a uvádza zombie apokalypsu či masové rozšírenie beznádeje a rezignácie.
Predpoveď o možnom zániku ľudstva počas nasledujúcich 10-tisíc rokov Gee prvýkrát predstavil v eseji pre časopis Scientific American. Silné reakcie ho následne podnietili rozpracovať aj optimistickejšiu alternatívu.
Riešením môže byť odchod zo Zeme
Najväčšiu šancu na dlhodobé prežitie ľudstva vidí Gee v osídľovaní vesmíru. Ak sa človeku podarí vytvoriť sebestačné komunity mimo Zeme, druh by podľa neho mohol prežiť milióny rokov.
Nevyhnutnou podmienkou by boli nové zdroje energie, efektívnejšie využívanie slnečného žiarenia a schopnosť dlhodobo vyrábať potraviny v prostredí bez prirodzených ekosystémov. Kolónie na Mesiaci, Marse alebo vo vesmírnych staniciach by sa časom mohli vyvíjať nezávisle od Zeme.
Gee predpokladá, že generácie narodené mimo našej planéty by si k nej nemuseli vytvoriť silný vzťah. Život na Zemi by im mohol prekážať pre vyššiu gravitáciu, jasné svetlo či otvorený horizont. Z vesmírnych osád by sa tak postupne mohli stať samostatné civilizácie s vlastnou kultúrou a identitou.
Podľa autora však ľudstvo nemá na rozhodovanie neobmedzený čas. Technológie potrebné na dlhodobý život vo vesmíre by malo začať rozvíjať už počas života súčasných generácií.
Kolónie by priniesli nové riziká
Geeho riešenie má aj slabé miesta. Ak sú malé izolované skupiny geneticky zraniteľné, rovnakému problému by čelili aj prvé vesmírne kolónie. Na prežitie by potrebovali dostatočne početnú a geneticky rozmanitú populáciu, spoľahlivú zdravotnú starostlivosť aj pravidelnú výmenu ľudí medzi jednotlivými osadami.
Osídľovanie iných planét navyše automaticky nevyrieši problémy, ktoré ľudstvo vytvorilo na Zemi. Vesmírne komunity by si mohli priniesť politické konflikty, nerovnosť, nedostatok zdrojov aj súperenie o moc.
Alternatívou zostáva rozsiahla zmena správania na domovskej planéte. Ľudia by mohli obmedziť spotrebu, znížiť tlak na prírodné zdroje a vytvoriť odolnejšie spoločnosti. Budúcnosť druhu sa tiež nemusí skončiť úplným vyhynutím. Pod vplyvom prostredia a technológií by sa človek mohol postupne zmeniť natoľko, že by jeho vzdialení potomkovia už nepatrili k dnešnému Homo sapiens.
Geeho predpoveď nemožno považovať za presný termín zániku ľudstva. Ide o scenár založený na evolučných princípoch a súčasných rizikách, ktorý zostáva do veľkej miery špekulatívny. Otvára však otázku, či sa ľudstvo dokáže pozerať na svoju budúcnosť v horizonte tisícov rokov, a nie iba najbližších volebných období či ekonomických cyklov.
Pozrite si rozhovor o tom, čo sa deje na orbite Zeme:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"