Ovocie dozrieva priskoro, voda mizne zo studní, stromy žltnú v strede leta. Sucho má vysokú daň
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) do 5. augusta očakáva prehĺbenie pôdneho sucha a výskyt extrémneho sucha na viac ako 50 percentách územia Slovenska. Informoval o tom na svojom webe.
Nedostatok zrážok a pôdne sucho je podľa SHMÚ spôsobené dlhotrvajúcou prítomnosťou tlakovej výše v strednej Európe. Tá ovplyvňuje režim zrážok na Slovensku už od začiatku zimy 2025/2026.
Sucho sa tak na Slovensku prehlbuje od začiatku decembra 2025. Aktuálna situácia sucha je viac zvýrazňovaná vysokou teplotou vzduchu a výparom, tvrdí.
Zrážok je dlhodobo málo
V júli zaznamenali na Slovensku priestorovo rozdielne úhrny zrážok. „Bol to dôsledok výskytu búrkových lejakov v niektorých dňoch a takmer úplnej absencie výskytu trvalejších veľkopriestorových zrážok,“ uviedli odborníci.
Poukazujú aj na dlhotrvajúci nedostatok zrážok, ktorý je problémom.
Stačí zahodená cigareta či auto zaparkované na suchej tráve. Slovenským lesom hrozia rozsiahle požiare
„Ak by sme do konca júla v Hurbanove nezaznamenali už žiadne zrážky, bol by tohtoročný mesačný úhrn zrážok druhý najnižší od roku 1872, čiže za posledných 154 rokov. Zaujímavé je to, že najnižší mesačný úhrn zrážok v Hurbanove pre mesiac júl bol zaznamenaný pred dvoma rokmi, v júli v roku 2024 (0,9 milimetra),“ uviedol SHMÚ ako príklad.
Sucho zasiahlo takmer celé Slovensko
Dlhodobý deficit atmosférických zrážok sa podľa neho prejavil vo všetkých pôdnych profiloch. V pôdnom profile nula až 100 centimetrov sa extrémne sucho vyskytuje na 38 percentách územia.
Ide o takmer celé územie západného Slovenska, územie Východoslovenskej nížiny a tiež Pohronie, Gemer a Abov. Začínajúce až extrémne sucho sa vyskytuje na 93 percentách územia Slovenska. „Bez pôdneho sucha sú len oblasti Liptova, Kysúc, časti Oravy, kde sa v posledných dňoch vyskytovali atmosférické zrážky, najmä vo forme búrok,“ dodali odborníci.
Nízke hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy pod desať percent zaznamenali na Podunajsku, Záhorí a v Malých Karpatoch, dolnom Považí a Ponitrí a ojedinele aj na juhu stredného a východného Slovenska. Pod hranicou 50 percent je nasýtenie na približne 88 percentách územia.
(Článok pokračuje pod videom.)
Brezno bojuje so suchom po novom. Obyvateľom rozdáva nádoby zadarmo a buduje nádrže.
Následky pociťujú polia aj lesy
Meteorologický ústav tiež poukazuje na to, že sucho sa negatívne prejavuje na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch.
V rámci národnej reportovacej siete dosahov sucha hlásia porasty sužované a trpiace suchom a vysokými teplotami, a to naprieč celou Záhorskou, Podunajskou, Východoslovenskou nížinou a Juhoslovenskou kotlinou.
„Poľnohospodári hlásia pri obilninách stratu výnosov od desať do 40 percent. Porasty kukurice na plytších pôdach nevytvárajú klasy. Veľký problém je aj s kŕmnym senom. Lucerna, ďateliny a trávy sú po kosbe veľmi nízke a slabé. Zemiaky napriek lokálnym zrážkam majú slabý nárast,“ opisujú odborníci.
Klimatológ o suchu na Slovensku: Ideme z extrému do extrému. Môže sa to ešte vyhrotiť (rozhovor)
Mizne voda aj život v krajine
Tvrdia tiež, že ovocie predčasne dozrieva, opadáva, pod veľkou úrodou sa lámu konáre, avšak ovocie je bez šťavy a chuti. Staršie a choré dreviny postupne odumierajú, a to nielen ovocné, ale aj agáty, borovice, smreky, pagaštany.
Reportéri podľa SHMÚ hlásia nedostatok vody v potokoch, lesných prameňoch a studničkách, taktiež pokles vody v studniach.
Odborníci tiež zaznamenali letné žltnutie listov. „Takáto reakcia lesných drevín nastáva pri veľmi dlhom a intenzívnom období nedostatku atmosférických zrážok a pôdnej vlhkosti. Dreviny sa tak bránia strate vody redukciou listov,“ vysvetlili.