Klimatológ o suchu na Slovensku: Ideme z extrému do extrému. Môže sa to ešte vyhrotiť (rozhovor)

Počasie na Slovensku sa čoraz častejšie pohybuje medzi dvoma extrémami. Dlhé obdobia sucha striedajú prudké búrky a prívalové dažde, no krajine to podľa klimatológa Pavla Faška nestačí. Problémom je viacmesačný nedostatok zrážok, silný výpar aj kritický pokles zásob podzemnej vody. Čo sa to aktuálne deje?

sucho Dunaj
Foto: TASR/Ľuboš Pilc
Nízky stav hladiny Dunaja v Karloveskom ramene v Bratislave 20. júla

V posledných týždňoch sa na Slovensku objavovali búrky aj výrazné rozdiely v zrážkach. Ako sa to prejavuje v aktuálnej situácii?

V lete to záleží od toho, kde sa búrky vyskytovali a koľko zrážok pri nich spadlo. Stalo sa to aj minulý týždeň pri situácii v strede týždňa a potom aj počas víkendu, v piatok a v nedeľu sa to znova zopakovalo. Zase tam boli dosť veľké rozdiely od miesta k miestu vo výskyte zrážok.

Ďalším problémom je, že nedostatok zrážok nie je iba niekoľkotýždňový, ale už viacmesačný problém. Obdobie, keď sa u nás vyskytuje málo zrážok, trvá takmer osem mesiacov. Začalo sa ešte v decembri 2025 a teraz už máme koniec druhej júlovej dekády.

Aj výhľady sú také, že veľkopriestorové trvalé zrážky nie sú veľmi vo výhľade. Stav, ktorý tu máme viac mesiacov, bude teda minimálne aj v najbližších dňoch ešte pretrvávať. A to je problém, na ktorý potom reagujú napríklad hladiny podzemných vôd.

Ďalším problémom je, a ľudia si to takisto všimli, že okrem toho, že je málo zrážok, veľmi veľa svieti slnko. To podporuje výpar a podporuje ho aj veterné počasie. Málo je situácií, keď máme bezvetrie. Väčšinou fúka vietor a to takisto prispieva k vysušovaniu krajiny.

Dá sa pri zrážkach hovoriť o období, ktoré sa už vymyká normálu? Je to pre naše klimatické podmienky ešte normálne?

To určite nie je normálne, keď za obdobie sedem a pol mesiaca dosiahne úhrn zrážok v kritických oblastiach len o niečo viac ako 150 milimetrov. To sú už skoro dve tretiny roka. Dlhodobé priemerné ročné úhrny zrážok aj v oblastiach, kde ich je najmenej, majú hodnoty blížiace sa k 550 milimetrom.

Keď teraz za takmer dve tretiny roka niekde zaznamenajú iba 165 milimetrov zrážok, deficit je obrovský. Vlastne je v tomto období väčší ako samotný úhrn zrážok.

Keď to vyjadrujeme v percentách, za takmer dve tretiny roka je úhrn zrážok v porovnaní s dlhodobým úhrnom nižší ako 50 percent. Už keď je to 90 percent, je to hranica medzi normálnymi a podnormálnymi hodnotami. Teraz je to menej ako 50 percent.

To je úplne vážny problém. A čo je ešte vážnejšie, nie je to iba problém niektorých regiónov Slovenska. Rovnaké problémy majú vo východnom Rakúsku, na niektorých miestach južnej Moravy a určite aj v Maďarsku. Celý región strednej Európy trpí nedostatkom zrážok. Nie je to však iba v strednej Európe, ale aj v západnej Európe.

Aká je prognóza do budúcnosti, čo sa týka teplejších období, extrémnych horúčav aj počtu zrážok? Ste v tomto optimista, napríklad pri budúcom roku?

Budúci rok môže byť úplne iný ako rok 2026. Spomeňme si, ako bolo v roku 2023. Vtedy bolo veľa zrážok. Potom nasledovali roky 2024 a 2025, keď tých zrážok bolo menej. Rok 2026 sa zatiaľ z posledných troch rokov vyvíja v tomto zmysle najhoršie.

Stále však máme pred sebou druhú polovicu leta, celú jeseň a začiatok zimy. Stav sa môže zmeniť, pretože v jesenných mesiacoch v týchto klimatických podmienkach, ktoré tu teraz začínajú prevládať, zvyknú prichádzať obdobia, keď pribúdajú zrážky.

Paradoxné je, že zrážky na jeseň môžu byť pre poľnohospodárov kontraproduktívne. Rastliny by ich potrebovali vtedy, keď sa rozvíjajú, alebo keď poľnohospodári sejú semienka a vysádzajú plodiny. Z hydrologického hľadiska by bolo prospešné, keby zrážky prišli. Z poľnohospodárskeho hľadiska však môžu byť na jeseň aj na škodu, pretože vtedy poľnohospodári väčšinou zbierajú úrodu a dážď by ju mohol znehodnocovať.

Máme si teda zvykať na obdobia sucha a obdobia dažďov?

Pavol Faško: My ich už aj prežívame. Keď si zoberieme celé obdobie tretej dekády 21. storočia, ktoré už prežívame šiesty rok, v posledných šiestich rokoch je to presne tak. Vyskytujú sa obdobia, keď je zrážok veľa, trvá to niekoľko mesiacov, a potom ich vystrieda obdobie, keď je zrážok málo.

V tomto období sú situácie, keď je málo zrážok, dlhšie ako obdobia, keď sa zrážky vyskytujú. Teraz sa to naozaj deje. Dokonca sa tie obdobia striedajú tak, že v jednom období, keď zrážky boli, dosiahli najvyššiu hodnotu od roku 1961. Potom nasledovalo obdobie, keď sa zrážky prestali vyskytovať, bolo ich málo a v Nitre boli zrážky zase najnižšie od roku 1961.

Tam môžeme pokojne použiť výraz, že ideme z extrému do extrému. Pre klimatické podmienky na Slovensku je teraz dosť typické, že zažívame takéto situácie. Zrážky buď sú, alebo keď nie sú, je ich veľmi málo.

Čo sa týka rovnováhy vody, teda toho, koľko zrážok spadne a koľko sa vyparí, aký je trend? Je vody dostatok, alebo jej už je málo?

Je to zaregistrované na vodných zdrojoch. Konečným dôsledkom je aj to, čo sa v posledných týždňoch medializuje, teda aby sa ľudia správali šetrne pri spotrebe vody a boli racionálni.

Je to výsledok stavu, keď dlho trvá obdobie s nedostatkom zrážok a toto obdobie je ešte prekryté počasím, ktoré je nadnormálne teplé. Napríklad v posledných týždňoch sme mali v júni také horúčavy, aké v histórii meteorologických meraní v prvom letnom mesiaci neboli u nás nikdy zaznamenané.

To celú situáciu ešte zhoršilo. Keby bol jún taký štandardný, ako býval pred 50 rokmi, situácia by teraz nebola až taká kritická. Za normálnych podmienok by malo byť v júni dlhšie trvanie oblačnosti ako trvanie slnečného svitu a pri tej oblačnosti by mohlo byť aj viac zrážok.

Môže sa táto situácia ešte zhoršovať?

Môže sa to ešte vyhrotiť. Čoraz viac sa zvýrazňuje, že klimatické podmienky, ktoré u nás teraz začíname mať, sú podobné skôr južnejším oblastiam Európy.

Vieme, že južnejšie oblasti Európy vždy mali tendenciu k tomu, že tam bolo obdobie so zrážkami a oblačným počasím, obyčajne cez zimu. V letnom období tam bývalo slnečné počasie. Mohli sa vyskytnúť nejaké krátkodobé zrážky, ale väčšinou bolo počasie priaznivé pre dovolenkárov.

Teraz akoby sme tento charakter počasia začínali mať u nás. A naopak, v oblastiach, kam chodievame na dovolenku, napríklad na Jadran alebo do Stredomoria, začínajú mať v hlavnej dovolenkovej sezóne veľmi často problémy s búrkami. Tie boli aj minulý týždeň v severnom Taliansku. Je to región, kde keď sa búrky vyskytujú, bývajú veľmi razantné.

Pozrite si celý rozhovor s klimatológom Faškom.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok
Sledujte ta3 na Google news po kliknuti zvoľte "Sledovať"