„Každý sa bojí zomrieť.“ Ukrajinský veterán prežil front, doma ho pri hľadaní brancov zbili páčidlom

Ako informuje BBC, útoky sa stávajú pravidelným javom a podľa ukrajinských úradov predstavujú čoraz vážnejší problém v čase, keď krajina už piaty rok vedie obrannú vojnu proti Rusku.

„Za čo sme bojovali, keď nás bijú vlastní“

Jedným z napadnutých bol aj veterán Vasyl Krupyč, ktorý bojoval v Doneckej oblasti a neskôr pôsobil v zázemí ako člen hliadky pátrajúcej po mužoch vyhýbajúcich sa odvodu.

Vlani v decembri ho podľa jeho slov pri prenasledovaní dvoch mužov jeden z nich napadol páčidlom. Zlomil mu rebro a v nemocnici strávil šesť týždňov. „Za čo sme vlastne bojovali, keď teraz môžu biť vlastných vojakov?“ povedal pre BBC.

Písali sme

„Pravdepodobne nás chytia,“ napísal manželke a o dva dni bol mŕtvy. Popravy zajatcov majú byť súčasťou ruskej politiky

Ukrajinská vojenská ombudsmanka uviedla, že podobné útoky sú dnes pravidelné. Národná polícia doteraz zaznamenala viac ako 600 fyzických útokov na pracovníkov náborových centier a upozorňuje, že agresivita voči nim narastá. Prvé vážne prípady zaznamenali na jar, keď boli viacerí náboroví pracovníci pobodaní a jeden z nich útok neprežil.

Pozornosť vyvolal aj nedávny incident vo Ľvove. Približne 200 protestujúcich tam obkľúčilo náborovú hliadku, ktorá sa pokúšala zadržať muža podozrivého z vyhýbania sa odvodu. Dav následne poškodil a prevrátil služobné vozidlo. Prezident Volodymyr Zelenskyj násilie voči vojakom odsúdil.

„Busifikácia“

Podľa odborníkov za rastúcim odporom stojí kombinácia viacerých faktorov. Mnohí Ukrajinci sa obávajú nasadenia na front, kde už takmer každý pozná niekoho, kto bol zranený alebo zahynul. Svoju úlohu zohráva aj únava z dlhotrvajúcej vojny, ktorej koniec zostáva neistý.

„Každý sa bojí zomrieť,“ zhrnul situáciu veterán Krupyč.

Opozičný poslanec Oleksandr Hončarenko kritizuje spôsob, akým náborové hliadky postupujú. Tvrdí, že často vyhľadávajú mužov priamo na uliciach a niekedy pritom používajú aj násilie. „Násilie vedie k ďalšiemu násiliu. Je to obrovský problém a bude sa len zhoršovať,“ povedal.

Podobný pohľad má aj vojenský analytik Ivan Stupak. Podľa neho armáda pre nedostatok vojakov pristúpila k agresívnejším formám mobilizácie. Na Ukrajine sa pre tento spôsob vžil výraz „busifikácia“, ktorým označujú prípady, keď hliadky zadržia mužov na ulici a odvezú ich autobusmi do náborových centier.

(Článok pokračuje pod videom.)

Najväčší ruský raketový útok od začiatku invázie. Ukrajinskou metropolou otriasla noc plná výbuchov.

Tisíce sťažností na nevhodný prístup

BBC zároveň upozorňuje, že kritika nesmeruje iba voči odporcom mobilizácie. Ukrajinský komisár pre ľudské práva vlani evidoval viac ako 6 000 sťažností na postup náborových pracovníkov, čo predstavuje dvojnásobok oproti roku 2024.

Ľudia sa sťažovali na fyzické násilie, nezákonné zadržiavanie aj nevhodné podmienky v náborových centrách. BBC opisuje aj prípad univerzitného profesora z Dnipra, ktorý je od odvodu oslobodený, no po kontrole na ulici skončil po fyzickom napadnutí na dva týždne v nemocnici.

Situáciu komplikuje aj politický vývoj. Zelenskyj medzičasom odvolal ministra obrany Mychajla Fedorova, ktorý začal pripravovať reformy mobilizačného systému. Tie mali zatraktívniť vojenskú službu prostredníctvom časovo obmedzených kontraktov či vyššieho finančného ohodnotenia najrizikovejších pozícií.

Reforma odvodového systému však zostala nedokončená a podľa BBC Ukrajina zatiaľ nemá pripravené riešenie narastajúcej mobilizačnej krízy.