Južné Slovensko sužuje extrémne sucho. Poľnohospodári bijú na poplach, pôda trpí kritickým nedostatkom vlahy

Slovensko bojuje s extrémnym suchom. To už zasiahlo približne pätinu územia a najkritickejšia situácia je na juhu krajiny. Poľnohospodári hlásia straty v desiatkach percent a ak v najbližších týždňoch výraznejšie nezaprší, účet za sucho môže byť ešte vyšší.

Keď sme poľnohospodára Olivera Šiatkovského navštívili pred mesiacom, jeho polia sužovalo sucho, aké si nepamätá. Najviac trpela cukrová repa, na ktorú od výsevu nespadla ani kvapka dažďa. Situácia sa odvtedy zlepšila len minimálne.

„Trošku sa to zlepšilo, pretože minulý týždeň nám spadlo asi 15 milimetrov zrážok a týždeň predtým ďalších 14. Najviac sa to týka cukrovej repy, kde už dnes môžem povedať, že budeme mať stratu minimálne 30 percent, možno aj viac,“ povedal predseda predstavenstva RPPK Trnava Oliver Šiatkovský.

Farmári hlásia nižšie výnosy

Hoci na niektorých miestach konečne zapršalo, podľa farmárov to situáciu nerieši. Pôda by potrebovala približne 200 milimetrov zrážok. S obavami sleduje počasie aj farmár zo Šenkvíc.

„Dnes ráno nám spadlo asi deväť milimetrov zrážok. Najviac sa to podpísalo na repke aj pšenici. Kým vlani sme pri pšenici dosiahli úrodu 8,4 tony na hektár, tento rok je to len 6,6 tony. Pri repke sme klesli zo 4,6 na 3,3 tony,“ povedal predseda PD v Šenkviciach Karol Motyka.

Čítajte viac

Tohtoročná žatva odštartovala nezvyčajne skoro. Horúčavy a sucho urýchlili dozrievanie plodín

„Najvýraznejšie sa sucho prejavuje na krajnom západe Slovenska, teda na Záhorí a v južných oblastiach Podunajskej nížiny,“ uviedol klimatológ SHMÚ Pavol Faško.

Žatva prišla rekordne skoro

Sucho ovplyvnilo aj priebeh žatvy. Kombajny vyrazili do polí nezvyčajne skoro a obilie malo rekordne nízku vlhkosť. Ohrozená je aj produkcia krmiva pre hospodárske zvieratá.

„Takú skorú žatvu si nepamätám. Koncom júna sme už kosili ozimnú pšenicu. Pri zbere mala vlhkosť len okolo deviatich až deväť a pol percenta, pričom štandard je približne 14 percent,“ povedal Oliver Šiatkovský.

„Bude menej krmiva aj sena. Niektorí naši členovia hlásia výpadky na úrovni 40 až 50 percent,“ uviedla hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Deficit zrážok sa prehlbuje

Podľa meteorológov nepríde výraznejšia úľava ani v najbližších dňoch. V najviac postihnutých regiónoch zrážky stále chýbajú a ich deficit sa hromadí už od decembra.

„Priemerný dlhodobý ročný úhrn zrážok je približne 550 milimetrov. Za toto veľmi dlhé obdobie však na mnohých miestach spadlo menej ako 200 milimetrov,“ povedal klimatológ SHMÚ Pavol Faško.

Čítajte viac

Kam „zmizli“ komáre? Sucho znížilo ich počet, no teplo im stále praje. Udomácnil sa aj nový druh z Ázie