Tohtoročná žatva odštartovala nezvyčajne skoro. Horúčavy a sucho urýchlili dozrievanie plodín
Tohtoročná žatva odštartovala nezvyčajne skoro. Horúčavy a sucho urýchlili dozrievanie plodín, no zároveň ohrozujú úrodu. Aj preto sa štát zaoberá obnovou závlahových systémov.
Dôsledky zmeny klímy cítia najmä poľnohospodári. Kombajny vyšli na polia tento rok už začiatkom júna. Niektoré polia v okolí hlavného mesta sú už pokosené, inde čakajú, kým po silných lejakoch zrno vyschne.
„Čo sa týka pšeníc, čo sa týka repky, čo sa týka jačmeňov, tie úrody budú jednoznačne nižšie oproti predchádzajúcim rokom,“ vysvetlil predseda SPPK Jozef Šumichrast.
„Sucho bolo extrémne. Už začínajú mať slovenskí poľnohospodári vrásky na čele, či bude a v akej kvalite dostatok krmovín pre poľnohospodárske zvieratá,“ povedal predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Nedostatok zemiakov
Poľnohospodári zároveň očakávajú, že po minuloročnom prebytku zemiakov príde tento rok ich nedostatok, čo sa môže premietnuť aj do cien.
„Keď je sucho, ten zemiak nasadí menší počet hľúz, nie je ich 20, ale je ich 10. Preto sú také veľké, lebo nasadili málo hľúz. Čiže veľkosť bude dobrá, ale úroda bude nižšia,“ vysvetlil poľnohospodár Zdenek Černay.
Kombinácia extrémneho sucha a nepravidelných zrážok zanecháva na poliach nejednotnú úrodu. Rozdiely v kvalite a množstve zrna sa tak budú v jednotlivých regiónoch líšiť.
„Sú časti Slovenska, kde tá úroda je dobrá a samozrejme sú časti Slovenska, kde tá úroda nie je úplne optimálna,“ dodal minister pôdohospodárstva SR Richard Takáč (Smer-SD).
Obnovenie zavlažovacích systémov
Štát sa preto zaoberá myšlienkou obnoviť staré nefunkčné a aj dobudovať nové zavlažovacie systémy. Tie by mohli pokryť významnú časť poľnohospodárstva.
„Kedy by sme našli investora, ktorý by zaplatil rekonštrukciu a vôbec zavádzanie zavlažovacích systémov tam, kde to je nevyhnutné, kde by sa to využívalo a potom cez nájom by mohli poľnohospodári takéto zavlažovacie systémy využívať,“ dodal Fico.
Premiér hovorí, že horúčavy a sucho sa na tohtoročnej úrode určite podpíšu. Najviac zasiahnuté sú Podunajská nížina, Malé Karpaty, Považie a Zemplín. Konečný rozsah škôd ukážu až výsledky žatvy.