Unikátne video ukázalo, na čo morský jednorožec používa svoj roh
Nikto dodnes presne nevedel, aký účel má dlhý roh morských jednorožcov – narvalov. Účel ich neobvyklej pýchy, ktoré je vlastne extrémne predĺženým zubom, zistil až bezpilotný dron. Ten tieto plaché veľryby zaznamenal na video neďaleko pobrežia Kanady.
Pýcha kráľovských zbierok
V historických kabinetoch kuriozít sa doteraz nachádzajú dlhé rohy, o ktorých sa pôvodne myslelo, že pochádzajú z akýchsi jednorožcom podobných zvierat. V stredoveku patrili k pýcham zbierok a kúsok zvláštneho špirálovito zatočeného rohu sa extrémne cenil.
Anglická kráľovná Alžbeta I. v 16. storočí dokonca za jeden roh zaplatila 10 000 libier, čo bola suma, za ktorú sa dal kúpiť celý zámok. Svojim kúskom „jednorožca“ sa pýši aj žezlo, ktoré sa používalo od 17. storočia na korunováciu ríšskeho cisára.
Tieto artefakty však v skutočnosti pochádzajú od plachej, stredne veľkej veľryby, narvala. Roh, ktorý mu vyrastá z hlavy, sa dodnes považoval za akúsi biologickú záhadu, pretože sa nepodarilo presne zistiť, na čo slúži.
Presný nie je ani pojem roh. Keďže ide o extrémne vyvinutý ľavý hryzák, vhodnejšie je pomenovanie kel – ako u slonov. Dorastá do dĺžky 2,7 metra a majú ho zväčša len samci, u samíc sa objaví veľmi výnimočne. „Roh“, ktorý vyzerá ako nebezpečný bojový nástroj, je pravdepodobne najneobvyklejší zub vyskytujúci sa v prírode.
Pomocník pri love
Narvaly sú extrémne plaché a v ich prirodzenom prostredí sa ich podarilo zachytiť vďaka rozvoju dronov. Vedci týmto spôsobom pozorovali skupinu morských zvierat na severozápade Kanady a po prvýkrát videli, ako presne používajú svoju pýchu. Na záberoch je vidieť, ako narval svojim "rohom" jemne strčil do malej tresky, aby ju omráčil a mohol ju jednoduchšie uloviť a zožrať. Doteraz sa o tomto využití zubu len špekulovalo.
Vedci už predtým polemizovali, na čo všetko by sa dal použiť predlžený zub a prečo takto narástol. Hovorilo sa o využití pri teritoriálnych bojoch, signalizácii aj navigácii.
Citlivý s prepojením na mozog
V minulosti sa vedci zhodli na tom, že zub môže slúžiť na echolokáciu. Podobne ako delfíny a iné veľryby, aj narvaly sú schopné orientovať sa v tmavých a kalných vodách. Hoci sa „roh“ zdá na prvý pohľad tvrdý, je aj neskutočne citlivý. Špirálovito zatočený zub má akoby opačnú stavbu ako napríklad ľudské zuby. Tvrdšie mineralizované tkanivo je v strede a ďalej je materiál mäkší.
Narvaly si robia predstavu o okolí pomocou ozveny, presnejšie vďaka odrazu zvukových vĺn. Celý systém môže fungovať tak, že cez póry v špičke preniká morská voda a bubliny potom cestujú a rozrušujú nervové zakončenia až pri koreni zuba, a takto vysielajú signály do mozgu.
Zvláštne živočíchy majú radi chladné vody severného polárneho kruhu, v prísne vymedzenom teritóriu je ich však stále menej. Do doteraz panenských vôd preniká priemysel aj turizmus. Obrovské prepravné lode narúšajú ich biotopy a podmorský hluk zase znemožňuje dorozumievanie. Navyše, narvaly sú veľmi citlivé na otepľovanie planéty.
