Hory smetí im dali prácu aj budúcnosť pre deti. Teraz sa rodinám zo skládky zatvára ich jediná cesta k prežitiu
Na skládke Bantar Gebang si tisíce ľudí zarábajú zbieraním plastov, kovov a ďalších materiálov. Indonézske úrady však chcú preťažený areál postupne odstaviť a zatiaľ nie je jasné, čo bude s rodinami, ktoré od neho existenčne závisia.
Pre obyvateľov Jakarty sú plastové fľaše, kovové predmety či staré obaly iba odpadom. Pre tisíce ľudí žijúcich na okraji indonézskej metropoly však predstavujú jedlo, školné pre deti a jediný pravidelný zdroj príjmu.
Každý deň preto vstupujú medzi nákladné autá a buldozéry na skládke Bantar Gebang, kde prehľadávajú čerstvo vysypané kopy smetí. Materiál, ktorý sa dá recyklovať, neskôr predávajú vo výkupniach.
Ich živobytie však môže v najbližších rokoch zaniknúť. Jakarta chce do konca roka 2027 prestať na skládku vyvážať bežný komunálny odpad a postupne ju nahradiť triedením a ďalším spracovaním smetí, informuje britský denník The Guardian v reportáži z tohto unikátneho miesta.
Plán má riešiť vážny ekologický problém. Zároveň však vyvoláva otázku, čo sa stane s ľuďmi, ktorí si okolo skládky vybudovali celé životy.
„Chcem, aby boli naše deti šťastné a aby mali všetko potrebné. Ak to tu zatvoria, akú inú možnosť budeme mať?“ povedal denníku The Guardian zberač Andi.
Odpad živí celé rodiny
Bantar Gebang sa nachádza približne 40 kilometrov od centra Jakarty a rozprestiera sa na ploche väčšej ako sto hektárov. Desaťročia navážaného odpadu tam vytvorili obrovské násypy, ktoré sa týčia nad okolitými obcami.
Denne na skládku prichádza približne 1 400 nákladných áut. Privážajú okolo 8-tisíc ton odpadu z indonézskej metropoly. V areáli a jeho okolí podľa odhadov žije alebo pracuje až 10-tisíc zberačov. Mnohí sa tejto práci venujú od detstva, ďalší ju prevzali po rodičoch.
Andi a jeho manželka Winah si podľa reportáže denne zarobia približne 100-tisíc až 200-tisíc indonézskych rupií, teda asi päť až desať eur. Výška príjmu závisí od množstva a druhu nájdeného materiálu.
„Nepovedal by som, že je to veľa, ale stačí to na školu pre deti a na naše každodenné jedlo,“ opísal Andi ich situáciu britskému denníku.
Pre zberačov skládka nepredstavuje len miesto na prežitie zo dňa na deň. Niektorým umožnila zabezpečiť deťom vzdelanie a život mimo Bantar Gebang.
Rustini tam pracuje viac než tri desaťročia. Peniaze získané predajom recyklovateľného materiálu použila na školu pre svoje deti. Jedno z nich dnes pracuje na Taiwane, ďalšie sa pripravuje na odchod do Japonska.
„Všetko pre moje deti pochádzalo odtiaľto, dokonca aj z tých najmenších kúskov odpadu. Vďaka tomu mohli získať kvalitné vzdelanie a bojovať o vlastnú budúcnosť,“ povedala Rustini pre The Guardian.
Každodenné riziko
Práca na skládke je však nebezpečná. Zberači sa pohybujú medzi prichádzajúcimi vozidlami, bagrami a buldozérmi, ktoré odpad rozhŕňajú a presúvajú.
Niektorí pracujú v noci, keď je chladnejšie, no tma zvyšuje riziko, že ich vodiči ťažkých strojov prehliadnu. Nebezpečenstvo predstavujú aj nestabilné násypy odpadu. Začiatkom roka zahynulo sedem ľudí po tom, ako sa na nich zosunula časť jednej z odpadových hôr.
Päťdesiatpäťročný Rasta, ktorý na skládke pracuje spolu s manželkou od jej otvorenia v roku 1989, považuje riziko za neoddeliteľnú súčasť svojej práce.
„Je to jednoducho riziko, ktoré tu podstupujeme. Ak ho nepodstúpime, nebudeme mať čo jesť,“ povedal denníku.
Zberači sú vystavení aj kontaminovanej vode, silnému zápachu a rojom múch. Napriek tomu viacerí oceňujú, že nemajú nadriadeného a môžu si sami určovať pracovný čas.
Tridsaťdvaročný Karmidi začal na skládke pracovať ako desaťročný. Dnes tam živí manželku a dve deti. „Môžeme pracovať, kedy chceme. Odpad sa nikdy nezastaví,“ vysvetlil denníku.
Skládka už nestačí
Práve nepretržitý prísun odpadu je dôvodom, prečo chcú úrady fungovanie Bantar Gebang zásadne zmeniť. Areál je podľa vlády dávno za hranicou svojej kapacity a ďalšie otvorené skládkovanie nie je udržateľné.
Indonézsky prezident Prabowo Subianto vo februári vyhlásil celoštátny boj proti odpadu. V krajine rastie tlak na riešenie znečistených riek, ulíc a pobrežia.
Jakarta chce, aby sa v domácnostiach dôslednejšie oddeľoval organický a recyklovateľný materiál. Bantar Gebang by neskôr mala prijímať iba zvyškový odpad, ktorý nemožno ďalej využiť. Časť smetí má smerovať do pripravovaných zariadení na energetické zhodnocovanie, v ktorých sa odpad spaľuje v kontrolovaných podmienkach a využíva na výrobu elektriny.
Kritici však upozorňujú, že nové zariadenia budú drahé a ich fungovanie závisí od kvalitného triedenia odpadu, ktoré zatiaľ v Indonézii nie je bežnou praxou.
Chýba plán pre zberačov
Budúcnosť Bantar Gebang nie je iba otázkou toho, kam bude Jakarta odvážať odpad. Vláda bude musieť rozhodnúť aj o osude ľudí, ktorí z neho žijú.
Zberači síce pracujú mimo formálneho systému, no plnia dôležitú úlohu. Ručne vyberajú materiály, ktoré by inak zostali na skládke, a vracajú ich späť do obehu.
Mnohí zároveň nemajú odbornú kvalifikáciu ani inú prácu, na ktorú by mohli jednoducho prejsť. Zatvorenie skládky bez sociálneho programu by tak mohlo pripraviť celé rodiny o jediný príjem.
Projekty spaľovní sa z času na čas objavia aj na Slovensku, väčšinou sa však stretnú s nevôľou občanov. Prednedávnom jedna narazila pri Dudinciach:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"