Ružín opäť pod nánosmi odpadu. Odvážne projekty politikov zlyhali, priehradu čistia dobrovoľníci
Ružínsku priehradu po intenzívnych dažďoch opäť zaplavili tony odpadkov. Problém, ktorý roky naráža na nečinnosť kompetentných a zlyhanie systémových riešení, zostáva na pleciach obcí a dobrovoľníkov. Hoci politici v minulosti sľubovali ambiciózne projekty na spracovanie naplaveného odpadu, realita na brehoch priehrady sa nemení.
Situácia sa pravidelne opakuje po každom výdatnejšom lejaku. Voda splavuje odpad z osád na Spiši priamo do tokov, ktoré končia v Ružíne. Starostovia dotknutých obcí sú bezradní, pretože zákon im ukladá povinnosť odpad zlikvidovať, no rozpočty na to nestačia.
Sľuby o výrobe stavebného materiálu stroskotali
Miestni obyvatelia aj samosprávy si za posledné roky vypočuli množstvo návrhov na systémové riešenie. Jedným z najznámejších bol plán, podľa ktorého mali pôvodcovia odpadu v rámci sociálneho podniku odpadky nielen zbierať, ale aj triediť a následne z nich vyrábať obrubníky či iný stavebný materiál.
„Ekonomika a výsledný efekt na konci dňa, keď sa to malo predať, jednoducho nevychádzali. Niekde sa to teda skončilo,“ vysvetlil starosta obce Margecany Igor Petrik (nezávislý). Podľa neho by likvidácia naplaveného odpadu v réžii obce znamenala vyčerpanie celého rozpočtu.
Skepticizmus neskrýva ani vedenie kraja. „Už som počul rôznych vysokých predstaviteľov štátu, že to vyriešia ľavou zadnou, do roka a podobne. Už tomu neveríme. Skôr sa na tom zabávame,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka (nezávislý).
Z chránenej prírodnej lokality na Spiši sa vykľula skládka. Desaťročia ukrytý odpad ohrozuje ekosystém
Dobrovoľníci čistia to, čo štát nevyriešil
Jedinou funkčnou bariérou sú nateraz norné steny, ktoré zachytávajú najväčší nápor plastov a drevnej hmoty. Napriek tomu brehy ostávajú posiate predmetmi od výmyslu sveta. Tento týždeň prišlo priehradu čistiť približne 230 mladých dobrovoľníkov, ktorí z vody vyťahovali predmety dennej potreby, ale aj kuriózne nálezy.
„Autošampón, prací gél,“ vymenovala dobrovoľníčka Daniela Múdra. Jej kolega Adam Gubík pridal ďalší zoznam: „Autosedačky, sánky, boby, fľaše.“ Niektoré nálezy však boli pre dobrovoľníkov aj fyzicky nepríjemné. „Našiel som topánku, v ktorej už boli larvy. Je to niekedy až hnusné. Kto má slabý žalúdok, môže mať s tým problém,“ opísal skúsenosť Adam Fabián.
Zničená príroda a ľahostajnosť
Mladí ľudia, ktorí venujú svoj čas čisteniu priehrady, sa zhodujú, že problémom je najmä prístup spoločnosti k životnému prostrediu. „Je tu podľa mňa krásna príroda. A je smutné, že si ju ľudia takto ničia,“ myslí si Simona Fabriciová. Jej slová doplnila Andrea Fečkaninová s tým, že ľudia si v dnešnej dobe zvykli odhadzovať veci kdekoľvek a považujú to za normálne.
Máš dobrý tip na reportáž?
Stiahni appku a pošli video zaujimavých udalostí z tvojho regiónu.
Zistiť viac