Pellegrini pre ta3: Negarantujem, že koalícia po rozpočte bude žiť v láske. Pre Demokratov som bol horší ako Mečiar, mali si to vypočítať
Relácia V politike nemá pauzu ani v lete a zo štúdia ta3 sme sa premiestnili do prezidentskej záhrady. Hosťom Braňa Krála bola tentokrát hlava štátu Peter Pellegrini. Prezident hovoril o výsledkoch samitu NATO, ďalšej podpore Ukrajiny aj možnostiach Slovenska zvyšovať výdavky na obranu. Vyjadril sa tiež k referendu, pripravovanému rozpočtu a napätiu v koalícii.
Pellegrini odmietol prudké zvyšovanie obranných výdavkov, kritizoval nedostatok diplomatických snáh o ukončenie vojny na Ukrajine a ostro reagoval na výhrady Demokratov po neúspešnom referende. Hovoril aj o rozpočte, možných zmenách vo vláde, jadrovom zdroji, veterných parkoch, fungovaní parlamentu a neobvyklom dare od tureckého prezidenta.
Výsledok samitu NATO považuje za široký konsenzus, hoci jeho začiatok sprevádzala napätá atmosféra. V relácii ta3 uviedol, že situáciu ovplyvnili výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, dianie na Blízkom východe aj jeho kritika niektorých aliančných krajín. Samotné rokovanie však bolo podľa Pellegriniho konštruktívne a pracovné.
K upokojeniu situácie podľa neho výrazne prispel generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý pred začiatkom samitu absolvoval dlhý rozhovor s Trumpom. Americkému prezidentovi mal komplexnejšie vysvetliť, ako jednotliví spojenci napĺňajú svoje záväzky a čo sa im v uplynulom roku podarilo urobiť.
„Môžem potvrdiť, že samotný samit aj vystúpenie prezidenta Trumpa na úvod boli veľmi konštruktívne. Nebolo kontroverzné ani nevyvolalo napätie a atmosféra počas viac ako trojhodinového rokovania bola veľmi pracovná a príjemná,“ povedal Pellegrini.
Slovensko sa k balíku pre Ukrajinu nepridá
Slovensko sa podľa prezidenta nebude vojensky ani finančne podieľať na novom balíku pomoci Ukrajine v hodnote 70 miliárd eur. Odmietol pritom interpretácie, podľa ktorých zostala krajina so svojím postojom na samite osamotená alebo sa na ňu partneri pozerali „cez prsty“.
Podobný postoj podľa neho prezentovalo Maďarsko, Česko aj ďalšie krajiny. Účasť na pomoci nemá byť záväzná pre všetkých členov NATO a každý štát sa môže rozhodnúť podľa svojich ekonomických možností a kapacít ozbrojených síl.
„Slovensko v tomto postoji nebolo osamotené. Platí naše stanovisko, že nebudeme pomáhať zbraňami ani sa finančne podieľať na ďalšom vyzbrojovaní Ukrajiny,“ vyhlásil.
Pellegrini zároveň odmieta, aby Slovensko zvyšovalo obranné výdavky iba preto, že to od neho očakávajú partneri alebo americká administratíva. Prioritou má byť obranyschopnosť samotnej krajiny.
„Ak máme posilňovať obrannú schopnosť našej krajiny, musíme to v prvom rade robiť pre nás. Pre obranu Slovenskej republiky, zachovanie našej územnej celistvosti a ochranu našich občanov. To má byť alfa a omega, nie aby sme sa niekomu za oceánom zapáčili,“ povedal.
Rastúce výdavky na obranu a posilňovanie zbrojárskeho priemyslu môžu podľa prezidenta krátkodobo podporovať ekonomiku. Slovensko už dnes profituje zo zvýšeného dopytu, pričom podľa neho za minulý rok komerčne vyviezlo vojenský materiál za viac než 3,5 miliardy eur. Patríme medzi významných výrobcov veľkokalibrovej munície a vyvíjame ďalšie zbraňové systémy.
Pellegrini však nechce, aby slovenské hospodárstvo zostalo dlhodobo odkázané na zbrojársku výrobu. Európa podľa neho potrebuje investovať aj do tradičného priemyslu, vzdelania a moderných technológií.
„Nemyslím si, nie som presvedčený a ani nechcem, aby bola slovenská ekonomika do budúcnosti postavená len na zbrojárskom priemysle. Pevne verím, že vojna za našimi hranicami sa raz skončí a opäť sa vrátime k masívnemu investovaniu do vzdelania a moderných technológií,“ uviedol.
Päť percent považuje za ťažko dosiahnuteľných
Slovensko podľa Pellegriniho nemá peniaze na prudké zvýšenie obranných výdavkov. Krajina v súčasnosti mierne prekračuje hranicu dvoch percent hrubého domáceho produktu a prezident si nevie predstaviť okamžitý nárast na 2,5 alebo tri percentá, nieto ešte na päť.
„Nemáme na to peniaze. Nie je dôležité percento, ale kvalita výdavkov slovenskej vlády. Ak dokážeme splniť modernizačné ciele a nebude to stáť päť percent, umelo ich naháňať je úplne zbytočné,“ skonštatoval.
Za realistické považuje, že sa nový cieľ rozložil na desať rokov. Ani do roku 2035 však podľa neho nemusí byť splniteľný, keďže členské krajiny zároveň konsolidujú verejné financie a čelia ekonomickým problémom.
Prezident tiež poznamenal, že Slovensko nevníma bezpečnostné riziká rovnako ako pobaltské štáty či Poľsko. Nežije podľa neho „od rána do večera“ v obave, že naň niekto zaútočí. Dôležitejšie než naháňanie percent preto považuje napĺňanie konkrétnych vojenských spôsobilostí.
Česká delegácia sa podľa neho stala terčom vtipov
Pellegrini sa vyjadril aj k sporom o to, kto má krajinu zastupovať na samite NATO. Zloženie českej delegácie, na ktorej čele bol premiér a prezident sedel za ním, podľa jeho slov vyvolávalo medzi zahraničnými lídrami rozruch.
„Bolo to predmetom rôznych vtipov a poznámok od ďalších lídrov. Nechápali, ako je možné, že vedúcim delegácie je premiér a prezident tam sedí za ním ako minister,“ povedal.
Na Slovensku podľa neho dlhodobo funguje rozdelenie, podľa ktorého krajinu na zasadnutiach Európskej rady zastupuje premiér, zatiaľ čo na pôde NATO a Organizácie Spojených národov prezident. Táto tradícia fungovala aj v časoch, keď hlava štátu a vláda pochádzali z rozdielnych politických táborov.
Pellegrini zdôraznil, že na samit prišiel s mandátom zosúladeným s vládou. S kabinetom Roberta Fica (Smer-SD) sa zhoduje v tom, že popri vojenskej podpore treba venovať rovnakú energiu hľadaniu diplomatického riešenia vojny.
„Máme rovnaký názor, že nemáme len bohapusto zbrojiť. Namiesto obrovského zamerania na vojenskú podporu Ukrajiny treba rovnakú mieru energie a sily venovať snahe o diplomatické riešenie vojny,“ vyhlásil.
Na samite mu chýbala diplomacia
Prezidentovi prekážalo, že sa diskusia na samite sústredila predovšetkým na vojenskú pomoc Ukrajine, posilňovanie jej protivzdušnej obrany a schopnosť zasahovať ciele hlboko na ruskom území. Diplomatickým rokovaniam sa podľa neho nevenoval takmer žiadny priestor.
„Veľmi málo času, ak vôbec nejaký, sa venovalo tomu, kedy a ako začať diplomatické rokovania a ako čo najskôr posadiť oboch prezidentov spolu s nejakým sprostredkovateľom za jeden stôl,“ povedal.
Za kritické považuje, že sa rokovanie podľa neho točilo okolo ďalších miliárd a nových zbraňových systémov, no nikto neprejavil výraznejšiu iniciatívu smerujúcu k diplomatickému ukončeniu konfliktu.
„Čisto vojenské riešenie tohto konfliktu neexistuje. Ak to bude pokračovať, pôjde o niekoľkoročnú opotrebovaciu vojnu, pri ktorej budú zomierať tisíce nevinných ľudí a desaťtisíce vojakov každý mesiac,“ upozornil.
Rusko je podľa neho potrebné aj silou tlačiť k tomu, aby pochopilo, že vojnu je výhodnejšie ukončiť. Stále mu však chýba európsky predstaviteľ, ktorý by mohol v mene EÚ začať rokovať s Moskvou.
Pellegrini zároveň potvrdil, že Trump hovoril o možnosti poskytnúť Ukrajine licenciu na výrobu systémov Patriot. Nešlo by však o okamžité riešenie, pretože získanie výrobnej schopnosti by mohlo trvať mesiace až roky. Nedostatok Patriotov pritom označil za jeden z najvážnejších problémov Ukrajiny.
Na ďalšej strane sa dočítate, ako Pellegrini hodnotí „referendum Demokratov“, prečo bude rozpočet testom pre koalíciu a čo si myslí o natradičnom darčeku od tureckého prezidenta.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"