Chcú z neho urobiť ostrov. Analytik popísal, ako Ukrajinci odrezávajú Krym a či pripravujú inváziu (rozhovor)

Posledný mesiac, mesiac aj pol, vidíme systematickú strategickú kampaň ukrajinských síl, dronových a bezpilotných, ak to takto môžeme nazvať, pod vedením ich veliteľa Brovdyho. Čo je cieľom? Prečo Ukrajinci útočia takto asymetricky na Krym?

Ukrajinci to povedali jednoznačne, že chcú z Krymu urobiť ostrov. A ten cieľ kampane, alebo to, kam smerujú útoky, je vyslovene odrezať logistické línie. Preto už od začiatku júna bola najväčšia intenzita medzi 7. a 11. júnom. Nasledovala séria útokov na most pri Armiansku, vzápätí na Čongársky most.

A aby nebolo možné Perekopskú šiju, tie pretrhnuté komunikačné línie obísť, tak bol zničený aj Heničeský most a následne bola narušená komunikačná línia cez Arabatskú kosu. Samozrejme, Rusi sa snažia nejakým spôsobom tieto komunikačné línie obnoviť a začať ich používať, ale práve v tom sa prejavuje sofistikovanosť ukrajinského útoku.

Oni sa k tým cieľom, nechcem povedať pravidelne, pretože tá schéma sa, samozrejme, zakladá na nepravidelnosti, ale opakovane vracajú. A fakticky, či už na mosty v priestore Perekop-Armiansk, alebo na Čongár, alebo na Heničeský most, došlo opakovane.

A dá sa povedať, minimálne pri tom Heničenskom moste, že je to poškodenie také vážne, že Rusi budujú paralelný násyp a snažia sa ho obísť. Pri Čongárskom moste bol pokus vybudovať pontónové mosty, ktoré ale Ukrajinci do 48 hodín zničili.

Čítajte viac

Ukrajinské drony zasiahli v Azovskom mori deväť ruských tankerov. Útoky majú ochromiť dodávky paliva na Krym

Za mesiac jún Ukrajinci uskutočnili tri až štyri vlnové útoky. Pod týmito útokmi musíme chápať to, že v niekoľkých vrstvách letelo niekoľko desiatok až stoviek dronov a ich úlohou bola návnada, teda identifikovať protivzdušnú obranu, otvoriť priestor, a potom nasledoval hlavný drvivý útok, ktorý vykonali raketami, či už ATACMS-ami alebo SCALP-ami.

Ako je možné, že Rusom sa nedarí v rámci protivzdušnej obrany eliminovať tieto drony? Kde Ukrajinci sú a v čom šikovnejší?

Ukrajinská dronovo-raketovo-strelová ofenzíva sa neobmedzuje len na Krym, ale fakticky postihuje celé územie. A už nehovoríme len o európskej časti Ruska, ale ideme až za Ural – Ťumeň, Omsk. Takže keď si vezmeme, že priestor je už na niekoľkých tisícoch kilometroch, Omsk je 250 kilometrov... došlo k zásahom Usť-Lugy a Primorska. Veľmi významne boli postihnuté moskovské predmestia, respektíve rafinérie.

To, čo sme v časti relácie venovanej protivzdušnej obrane hovorili, je, že rozmer toho územia začína hrať proti Rusom. Musia sa sústrediť na tie najprestížnejšie ciele, ako je Petrohrad, Moskva. Hovoríme o neuralgickom bode, o Kerčskom moste, kde je skutočne protilietadlová, protivzdušná, protiraketová a dronová obrana extrémne nahustená.

Hovorili sme o niektorých slabinách, povedzme, aj toho zázračného systému Pancir, pri ktorom sa ukazuje schopnosť prestreľovať len štyri ciele súčasne. Toto všetko umožňuje Ukrajincom dosiahnuť zahltenie protivzdušnej obrany a následne úder ničivými prostriedkami priamo na cieľ, ktorý je predmetom ich záujmu.

Krymský most je pre Vladimira Putina ikonický. Osobne ho slávnostne otváral, ale už asi stopercentne neplní svoju úlohu. Niekoľkokrát bol napadnutý a začína byť pre Rusko, tak ako celý Krym, veľkou príťažou. Myslíte si, že ešte naschvál nechávajú Ukrajinci stáť Krymský most práve kvôli tomu, že viaže protivzdušnú obranu, ktorú by Rusi mohli využiť na iných miestach?

Ukrajinci paradoxne neútočia priamo na samotný most, takže vysvetlenie sa priamo ponúka. Využívajú skutočnosť, že pre Rusov a pre Putina osobne je most do značnej miery ikonický. Zničenie by pre neho predstavovalo obrovský reputačný problém, prípadne je nezlučiteľné s jeho mentálnym svetom.

Ukrajinci situáciu využívajú a útočia paradoxne na predmostia alebo zázemie mosta, ktoré nie sú chránené tak dôsledne a do ktorých sa im triafa oveľa lepšie. Ničia prístupové komunikácie a likvidujú paralelnú prepravnú trasu, ktorú zabezpečujú trajekty. Ukrajinci útočia či už priamo na plavidlá, alebo na infraštruktúru spojenú s trajektovou dopravou.

Čítajte viac

Ukrajina potvrdila útok na kľúčový železničný most, ktorý používajú ruskí okupanti na Kryme

Za posledný mesiac bolo zasiahnutých vyše 70 cieľov priamo na Kryme a 100 až 110 v širšom krymskom logistickom okruhu. Najsilnejší útok nastal medzi 22. a 23. júnom, keď Ukrajinci trafili viac ako 60 cieľov.

Okrem spomínaného Krymského mosta, ktorý zatiaľ nechávajú stáť, sa zameriavajú na mosty, logistickú infraštruktúru v okolí, palivo, energetiku, letiská, protivzdušnú obranu a radary. Ukrajinci postupne všetko triafajú a Krym energeticky zhasína. Čo sa deje?

V súčasnosti si ako súkromník benzín na Kryme nekúpite, respektíve len na čiernom trhu za cenu vyše 1000 rubľov za liter.

Počas noci z 22. na 23. júna a aj neskôr sa Krym ponoril do tmy. Bolo to pekne vidno na zverejnených družicových záberoch, kde svetlo vykazovalo len niečo v Simferopole.

Dedukujem, že išlo o dieselgenerátory alebo elektrocentrály vládnych budov, ktoré majú predpokladám autonómne napájanie. Celý zvyšok Krymu zahalila tma.

Musíme spomenúť Sevastopoľ. Ten bol donedávna pýchou ruského námorníctva, keďže tam mali základňu. Sevastopoľ sa nachádza na juhozápade Krymu. Nachádzala sa tam základňa pre vojnové lode aj pre ponorky, a ak sa nemýlim, bol tam jeden jediný suchý dok, ktorým disponujú v Čiernomorí.

Áno. Infraštruktúra Sevastopoľa je pre udržanie prevádzky lodí nenahraditeľná. Lode síce stiahli do Novorossijska, ale minimálne z formálneho hľadiska velenie stále zotrvávalo v Sevastopole.

Dnes to už asi nie je pravda, pretože po sérii úspešných útokov a zasiahnutí niekoľkých budov vrátane veliteľstva Čiernomorskej flotily sa zdá, že velenie je v tejto chvíli presťahované do Novorossijska.

Dajú si Rusi námahu a budú chcieť Krym udržať za každú cenu? Alebo ho pustia, keď už bude situácia neznesiteľná najmä logisticky a hospodársky?

Priznám sa, túto otázku si kladiem niekoľkokrát a asi nie som jediný. Jednak, čo je skutočným cieľom ukrajinskej ofenzívy? Majú zámery Krym na konci dňa fyzicky obsadiť, alebo je cieľom len pritlačiť Putina a dotlačiť ho k vážnym mierovým rokovaniam? Myslím si, že bližší bude druhý variant, že pre Ukrajincov je polostrov skôr prostriedkom k docieleniu konca vojny.

Na druhej strane je to miesto, ktoré je pre Rusko a osobne pre Putina mimoriadne zraniteľné. V roku 2014 sa tam začalo víťazné ťaženie za obnovou slávy a veľkosti Sovietskeho zväzu. Investoval doň veľa politického kapitálu. Ťažko si predstaviť, že by Rusi na konci dňa súhlasili s čímkoľvek, ale Krym bude pre nich zrejme tabu.

Čítajte viac

Krymské rodiny uväznené v tme, bez vody a bez benzínu. Život na okupovanom polostrove sa zmenil na zúfalý boj o prežitie

Myslíte si, že Ukrajina pripravuje vylodenie a inváziu na Krym? Má na to vojenské kapacity?

Myslím si, že nie. Jednak by to bola strategická chyba, lebo v tom momente by sa karta obrátila. Hoci je infraštruktúra vážne poškodená a koherentnosť jednotiek narušená, vojaci na Kryme stále sú. Vo chvíli, akonáhle by sa Ukrajinci pokúsili o výsadok, obnažili by vlastné logistické línie.

Súčasný postup sa zdá byť veľmi účinným spôsobom vedenia vojny s maximálnym efektom voči minimálnemu riziku či minimálne nasadenej živej sile. Pokiaľ to materiálne zdroje Ukrajiny dovolia, predpokladam, že budú pokračovať v rovnakej ceste.

Asymetria naplno ukazuje symboliku, že Rusi situáciu na Kryme nezvládajú, čím neustále nastavujú zrkadlo Putinovi. Myslíte si, že definitívne zaútočia na Kerčský most, aby ho zlikvidovali a pretrhli symbolické puto medzi Ruskou federáciou a Krymom? Kedy to príde?

Otázky Krymu a Kerčského mosta sú do značnej miery spojené. Ukrajincom vyhovuje súčasný stav. Otázne je, či sa Rusom podarí nájsť protizbraň na prebiehajúcu dronovú a raketovú ofenzívu. Ponúka sa otázka, ako Ukrajinci naložia s Kerčským mostom a či podniknú útok.

Myslím si, že vo chvíli, keď vyčerpajú ostatné hodnotné ciele, prípadne keď nadobudnú dojem, že most už neplní účel tým, že priťahuje a sústreďuje protivzdušné zbrane Ruska a odčerpáva ich z iných frontov... akonáhle tento prvok stratí význam, predpokladám, že Ukrajinci útok skúsia. Most je symbolom pre Putina a opačným symbolom pre nich.

Rusi zatiaľ neotvorili žiadny veľký letecký most, hoci majú k dispozícii niekoľko významných letísk schopných zvládnuť situáciu kapacitne, či už ide o Džankoj, Saki alebo dole Balaklavu. Leteckú prepravu vôbec nevyužívajú v takej miere, aby nahradili spomínané diaľnice. Prečo?

Kladiem si otázku, či majú vôbec dostatok transportných lietadiel. Druhý problém sa prejavuje obecne pri vedení vzdušných operácií na ruskej strane. Lietadlá by sa možno ešte našli, ale pilotov zostal nedostatok.

Celý rozhovor Maroša Košíka s Andrejom Žiarovským si môžete pozrieť nižšie: